Arabské písmo
Arabské písmo je nepravé spoluhláskové písmo, ktoré sa používa na zápis arabčiny a ďalších semitských aj nesemitských jazykov. Považuje sa za druhé najrozšírenejšie písmo sveta hneď po latinke.[1] Patrí medzi písma, ktoré majú pôvod v aramejskom písme.
 Arabské písmo | |
| Klasifikácia | |
| ISO 15924: | 160 / Arab |
| Ukážka | |
| V arabskom texte: الصفحة الرئيسية من ويكيبيديا ، الموسوعة الحرة V perzskom texte: صفحهٔ اصلی از ویکی‌پدیا، دانشنامهٔ آزاد | |
██ Krajiny, v ktorých je arabské písmo oficiálnym písmom
██ Krajiny, v ktorých sa arabské písmo používa popri inom oficiálnom písme
Keďže Korán, posvätná kniha islamu, je písaný arabským písmom, šírenie viery prispelo aj k šíreniu arabského písma. Na zápis nesemitských jazykov, napríklad perzštiny, urdčiny, kónkánčiny, malajčiny alebo turkických jazykov (azerbajdžančina, kazaština, ujgurčina), sa písmená často prispôsobovali.
Charakteristika
Arabské písmo sa píše sprava doľava a stránky v arabských knihách a novinách za sebou nasledujú v opačnom smere ako v knihách písaných latinským písmom.
Arabské písmo patrí medzi spoluhláskové písma, čo znamená, že jednotlivé písmená sú spoluhláskové, aj keď niektoré z nich môžu označovať napr. dlhé samohlásky. Arabská abeceda má 28 písmen. Spolu so základnými písmenami sa používa aj množstvo diakritických znamienok, vo väčšine textov sa však používa len časť z nich.
Arabské písmo je kurzívne - jeho tlačená podoba zobrazuje rukopisné tvary. Neexistujú rozdiely medzi veľkými a malými písmenami, ktoré sa nachádzajú napr. v latinke. Typickou charakteristikou arabského písma je, že jednotlivé písmená majú rozličné tvary v závislosti od pozície v slove. Okrem samostatného tvaru rozoznávame počiatočný (iniciálny), stredový (mediálny) a koncový (finálny) tvar písmen.
Druhy arabského písma [2]
Arabské písmo možno rozdeliť jednak geograficky (vlastné arabské písmo, perzské písmo, afganské písmo, malajské písmo atď.) a jednak historicko-typograficky nasledovne:
- mašk – historické písmo
- hidžází (vrátane máil) – historické písmo
- kúfí (kúfske písmo) – dnes zriedkavé; jeho variantom je maghríbí (maghríbske písmo) a karmatské písmo
- kurzívne typy (t.j. neschí (nasch, naschí) v širšom zmysle):
- neschí (nasch(í)) v užšom zmysle – má arabský, afganský, perzský, osmanský, indický, malajský, turecký variant, je to dnes najbežnejšie písmo pri tlačení kníh arabským písmom
- muhakkak (mohakkak; vrátane(?) masáhif) - bolo používané po celom islamskom svete na veľké nápisy
- rajhání (ríhání) – malá verzia písma muhakkak; bolo používané na prepisovanie Koránu
- tulut (solos, sülüs) – používané na nadpisy sprevádzajúce neschí v užšom zmysle
- tawkí (tokí, tevki) – používané na podpisy v starej Perzii, dnes zriedkavé
- rik’a (ruk’a) – malá verzia písma tawkí; pôvodne používané na zápis turečtiny, neskôr po celom arabskom a osmanskom svete, dnes najrozšírenejšie arabské ručné písmo
- ta’lík – má o.i. perzský, indický variant
- nasta’lík (tâlik, fársí) – používané najmä v Perzii, Indii, Pakistane, Turecku ale aj inde
- šikasta nasta’lík (šekaste nasta’lík; vrátame tahrírí a tarassul) - používané najmä v Perzii, dnes sa stále používa na slávnostné účely
- díwání (vrátane díwání džálí) – používané na zápis turečtiny, stále sa používa na slávnostné účely
- síní – používané v Číne
- bíhárí – používané v Indii
- gulzar
- jákút
Znaky arabského písma
Grafémy arabského písma sú nasledovné:
| Tvar písmena | Názov písmena | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| Samostatný | Finálny | Mediálny | Iniciálny | v arabčine | v prepise (DIN 31635) |
| ﺍ | ﺎ | أَلِف | ʾalif | ||
| ﺏ | ﺐ | ﺒ | ﺑ | بَاء | bāʾ |
| ﺕ | ﺖ | ﺘ | ﺗ | تَاء | tāʾ |
| ﺙ | ﺚ | ﺜ | ﺛ | ثَاء | ṯāʾ |
| ﺝ | ﺞ | ﺠ | ﺟ | جِيم | ǧīm |
| ﺡ | ﺢ | ﺤ | ﺣ | حَاء | ḥāʾ |
| ﺥ | ﺦ | ﺨ | ﺧ | خَاء | ḫāʾ |
| د | ﺪ | دَال | dāl | ||
| ﺫ | ﺬ | ذَال | ḏāl | ||
| ﺭ | ﺮ | رَاء | rāʾ | ||
| ﺯ | ﺰ | زَاِي | zāy | ||
| ﺱ | ﺲ | ﺴ | ﺳ | سِين | sīn |
| ﺵ | ﺶ | ﺸ | ﺷ | شِين | šīn |
| ﺹ | ﺺ | ﺼ | ﺻ | صَاد | ṣād |
| ﺽ | ﺾ | ﻀ | ﺿ | ضَاد | ḍād |
| ﻁ | ﻂ | ﻄ | ﻃ | طَاء | ṭāʾ |
| ﻅ | ﻆ | ﻈ | ﻇ | ظَاء | ẓāʾ |
| ﻉ | ﻊ | ﻌ | ﻋ | عَين | ʿayn |
| ﻍ | ﻎ | ﻐ | ﻏ | غَين | ġayn |
| ﻑ | ﻒ | ﻔ | ﻓ | فَاء | fāʾ |
| ﻕ | ﻖ | ﻘ | ﻗ | قَاف | qāf |
| ﻙ | ﻚ | ﻜ | ﻛ | كَاف | kāf |
| ﻝ | ﻞ | ﻠ | ﻟ | لاَم | lām |
| ﻡ | ﻢ | ﻤ | ﻣ | مِيم | mīm |
| ﻥ | ﻦ | ﻨ | ﻧ | نُون | nūn |
| ﻩ | ﻪ | ﻬ | ﻫ | هَاء | hāʾ |
| ﻭ | ﻮ | وَاو | wāw | ||
| ﻱ | ﻲ | ﻴ | ﻳ | يَاء | yāʾ |
| Špeciálne písmená a ligatúry | |||||
| ﺀ | هَمْزَة | hamzah | |||
| ﺁ | ﺂ | أَلِف مَدَّة | ʾalif maddah | ||
| ﺃ | ﺄ | أَلِف هَمْزَة (بِالفَتْحَة) | ʾalif hamzah (bi-l-fatḥah) | ||
| ﺇ | ﺈ | أَلِف هَمْزَة (بِالكَسْرَة) | ʾalif hamzah (bi-l-kasrah) | ||
| ﺅ | ﺆ | وَاو هَمْزَة | wāw hamzah | ||
| ﺉ | ﺊ | ﺌ | ﺋ | يَاء هَمْزَة | yāʾ hamzah |
| ﺓ | ﺔ | تَاء مَرْبُوطَة | tāʾ marbūṭah | ||
| ﻯ | ﻰ | أَلِف مَقصُورَة | ʾalif maqṣūrah | ||
| ﻻ | ﻼ | lām-ʾalif | |||
| ﻷ | ﻸ | lām-ʾalif hamzah (bi-l-fatḥah) | |||
| ﻹ | ﻺ | lām-ʾalif hamzah (bi-l-kasrah) | |||
| ﻵ | ﻶ | lām-ʾalif maddah | |||
Transkripcia arabčiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.
Referencie
- Krupa, Viktor a Genzor, Jozef: Písma sveta, 1989
- http://calligraphyqalam.com/styles/muhaqqaq-rayhani.html, http://international.loc.gov/intldl/apochtml/ascsbibSubjects1.html, http://www.obib.de/Schriften/AlteSchriften/alte_schriften.php, KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 143-152.
|  | |