Turkménčina
Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.
turkménčina (Türkmençe, Türkmen dili, Түркменче, Түркмен дили, تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) | |||
Štáty | Turkménsko, Irán, Irak, Afganistan, Turecko | ||
---|---|---|---|
Región | Stredná Ázia | ||
Počet hovoriacich | 6 562 810 ľudí [1] | ||
Poradie | nenachádza sa v prvej stovke | ||
Klasifikácia | Altajské jazyky | ||
Písmo | latinka, arabské písmo, v minulosti cyrilika | ||
Postavenie | |||
Úradný jazyk | |||
Regulátor | - | ||
Jazykové kódy | |||
ISO 639-1 | tk | ||
ISO 639-2 | tuk | ||
ISO 639-3 | tuk | ||
SIL | tuk | ||
Wikipédia | |||
Adresa | tk.wikipedia.org | ||
Pomenovanie | Wikipediýa, erkin ensiklopediýa | ||
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
Písmo
Turkménčina sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Turkménska v roku 1991 sa začala opäť používať latinka. Pôvodne boli zavedené nezvyčajné znaky ako napríklad symbol pre libru, dolár, jen a cent, neskôr však tieto špeciálne znaky boli nahradené štandardnými písmenami používanými v latinke. Turkménci v Iráne a Afganistane dodnes používajú pôvodné perzsko-arabské písmo.
Súčasná latinka | Cyrilika | Fonetika | Latinka 1993 | Latinka 1992-1993 | Latinka 1927-1940 |
---|---|---|---|---|---|
A a | А а | [a] | A a | A a | A a |
B b | Б б | [b] | B b | B b | B b |
Ç ç | Ч ч | [ʧ] | Ç ç | C c | C c |
D d | Д д | [d] | D d | D d | D d |
E e | Е е | [je], [e] | E e | E e | E e |
Ä ä | Ә ә | [æ] | Ä ä | Ea ea | Ә ә |
F f | Ф ф | [ɸ] | F f | F f | F f |
G g | Г г | [g~ʁ] | G g | G g | G g |
H h | Х х | [h~x] | H h | H h | H/X h/x |
I i | И и | [i] | I i | I i | I i |
J j | Җ җ | [ʤ] | J j | J j | Ç ç |
Ž ž | Ж ж | [ʒ] | £ ɾ | Jh jh | Ƶ ƶ |
K k | К к | [k~q] | K k | K k | K/Q k/q |
L l | Л л | [l] | L l | L l | L l |
M m | М м | [m] | M m | M m | M m |
N n | Н н | [n] | N n | N n | N n |
Ň ň | Ң ң | [ŋ] | Ñ ñ | Ng ng | Ŋ ŋ |
O o | О о | [o] | O o | O o | O o |
Ö ö | Ө ө | [ø] | Ö ö | Q q | Ө ө |
P p | П п | [p] | P p | P p | P p |
R r | Р р | [r] | R r | R r | R r |
S s | С с | [θ] | S s | S s | S s |
Ş ş | Ш ш | [ʃ] | $ ¢ | Sh sh | Ş ş |
T t | Т т | [t] | T t | T t | T t |
U u | У у | [u] | U u | U u | U u |
Ü ü | Ү ү | [y] | Ü ü | V v | Y y |
W w | В в | [β] | W w | W w | V v |
Y y | Ы ы | [ɯ] | Y y | X x | - |
Ý ý | Й й | [j] | Ұ ÿ | Y y | J j |
Z z | З з | [ð] | Z z | Z z | Z z |
Fonetika
- ç sa číta [č]
- ä = [æ]
- ž = [ž]
- j = [dž]
- ň = nosové n (ako v slove banka)
- ö = [ə], resp. [ö]
- ş = [š]
- ü ako [ü]
- w ako [v]
- ý ako [j]
Turkménčina dodržiava vokálovú harmóniu ako napr. maďarčina. Rozlišujú sa predné samohlásky (ä, e, i, ö, ü) a zadné samohlásky (a, y, o, u):
- Pôvodné turkménske slová obsahujú samohlásky patriace len do 1 z týchto 2 skupín, napr.: kädi (len predné samohlásky) alebo köwüş (len zasné samohlásky).
- V prevzatých slovách (hlavne ruského a perzského pôvodu) sa vokálová harmónia vytráca: kitap (kniha), dükan (obchod), serdar (vodce). Napriek tomu sa ale nevytráca úplne ani v týchto prípadoch, pretože podoba sufixov týchto slov sa riadi podľa toho, či posledná samohláska daného slova je predná alebo zadná.
Gramatika
Turkménčina má 6 pádov:
Politika
V roku 2002 boli z politických dôvodov premenované turkménske názvy mesiacov a dní v týždni podľa knihy Ruhnama napísanej Saparmuratom Niyazovom. Napr. január bol premenovaný na Türkmenbaşy (v preklade "otec všetkých Turkménov" - prezývka Saparmurata Niyazova. Marec bol premenovaný na Gurbansoltan podľa mena Niyazovej matky (Gurbansoltan Eje) a september na Ruhnama (názov Niyazovej knihy "Ruhnama", ktorú prezentoval ako duchovný sprievodca všetkých Turkménov). V júli 2008, po Niyazovej smrti, bolo toto rozhodnutie vrátené späť.
Slovná zásoba
slovensky | turkménsky |
---|---|
áno | hawa |
nie | ýok |
dovidenia | sag boluň, hoş |
dobré ráno | ertiriňiz haýyrly bolsun |
dobré popoludnie | agşamyňyz haýyrly bolsun |
dobrý večer | gijäňiz rahat bolsun |
prosím | baş üstüne |
ďakujem | sag boluň |
Hovoríte po anglicky? | Siz iňlisçe gepleýärsiňizmi? |
Nehovorím po turkménsky | Men türkmençe geplmeýärin |
Čo to znamená? | munuň manysy näme? |
Číslovky
slovensky | turkménsky | |
---|---|---|
0 | nol | |
1 | bir | |
2 | iki | |
3 | üç | |
4 | dört | |
5 | bäş | |
6 | alty | |
7 | ýedi | |
8 | sekiz | |
9 | dokuz | |
10 | on | |
11-19 | Číslovky 11-19 sa hovoria ako desať jeden, desať dva | |
20 | ýigrimi | |
30 | otuz | |
40 | kyrk | |
50 | elli | |
60 | altmyş | |
70 | ýetmiş | |
80 | segsen | |
90 | togsan | |
100 | ýüz | |
1000 | müň | |
Farby
slovensky | turkménsky |
---|---|
čierna | gara |
modrá | gök |
hnedá | goňur, mele |
šedá | çal |
zelená | ýaşyl |
oranžová | narynç, mämişi |
ružová | gülgün |
fialová | benewşe, melewşe |
červená | gyzyl |
biela | ak |
žltá | sary |