Baškirčina

Podľa sčítania obyvateľstva žilo v Sovietskom zväze v roku 1989 1 047 000 baškirských rodených hovoriacich. Ďalších 26 737 uviedlo, že baškirčinu používa ako svoj druhý jazyk. Približne 30 000 Baškircov používalo ako materský jazyk tatárčinu.

Baškirskí hovoriaci žijú prevažne v ruskej republike Baškirsko a v susednom Tatársku a Udmurtsku. Významný počet žije tiež v Permskom kraji a v Čeľabinskej, Orenburskej, Sverdlovskej a Kurganskej oblasti. Veľké baškirské menšiny žijú tiež v Kazachstane a Uzbekistane.

Hoci majú Baškirci pôvod medzi ugrickými alebo fínskymi kmeňmi, spočiatku prijali (pra) bulharský jazyk. Po mongolskej invázii do Ruska prevládol jazyk kmeňov zlatej hordy kypčačtina.

Moderná baškirčina rovnako ako jej podobná tatárčina vychádza z kypčackej skupiny jazykov. Dnes má mnoho dialektov tatárčine podobných a v minulosti Baškirci tatárčinu používali aj ako písaný jazyk. V 15. storočí bola nahradená čatagajčinou (alebo jej starým tatárskym variantom) ktorá bola používaná do roku 1923. Tak tatárčina, ako aj čatagajčina používali na zápis arabské písmo.

V roku 1923 bol pre baškirčinu vytvorený systém zápisu a z niekoľkých tatárskych dialektov aj literárny jazyk. Najprv sa používala upravená arabská abeceda, v roku 1930 bola nahradená abecedou založenou na latinke, ktorá bola v roku 1938 nahradená upravenou cyrilikou.

• Texty baškirských ľudových piesní (po baškirsky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baškirština na českej Wikipédii.