Slovenská národná galéria

Slovenská národná galéria, skrátene SNG, je vrcholná slovenská štátna umeleckohistorická, zberateľská, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná inštitúcia. Sídli v Bratislave. Slovenská národná galéria bola zapojená do digitalizácie kultúrneho dedičstva Slovenska, vzniknutý digitálny obsah je sprístupnený na portáli Slovakiana.

Slovenská národná galéria, moderná prístavba z rokov 1969-1977

História

Počas existencie 1. slovenskej republiky bola v roku 1943 založená v Bratislave Slovenská galéria.[1] Slovenská národná galéria však vznikla až po vojne a komunistickom februárovom prevrate v roku 1948 zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Vznik presadzoval predovšetkým komunistický básnik, novinár a spisovateľ Laco Novomeský, v tom čase povereník pre školstvo, vedu a umenie. Vedením galérie bolo najprv poverené šesťčlenné kuratórium (Vladimír Wagner - riaditeľ kuratória, Miloš Jurkovič - riaditeľ Slovenského múzea, Ján Mudroch - od roku 1950 rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Jozef Kostka, Milan Škorupa, J. Dubnický - člen ex offo a Alžbeta Günterová-Mayerová). Prvé zasadnutie kuratória sa konalo 7. januára 1949.[2] Prvou výstavou bola v roku 1949 "Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG", ktorej komisárky boli Günterová-Mayerová a Ľudmila Kraskovská. Bola to putovná výstava reinštalovaná v Partizánskom, Martine a Košiciach.[2] V nasledujúcom období až do roku 1970 galériu viedol ako riaditeľ Karol Vaculík.

Sídlo

14. februára 1950 začala svoju činnosť kancelária SNG (úradovňa). Bol to ústav s dvoma administratívnymi zamestnancami v dvoch miestnostiach so základným inventárom asi 500 kníh (väčšinou dar Univerzitnej knižnice) a asi 500 umeleckých diel, ktoré boli prevzaté zo Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení.[3]

Slovenskú národnú galériu v súčasnosti tvorí komplex budov pozostávajúci najmä z tzv. Vodných kasární a novej čelnej prístavby. Vodné kasárne boli postavené ako štvorcová štvorkrídlová baroková rezidencia bývalej mestskej polície na dunajskom nábreží v rokoch 1759 – 1763 podľa návrhu architektov G. B. Martinelliho a F. A. Hillebrandta. V roku 1940/1941 bolo pri úprave nábrežia zbúrané predné krídlo Vodných kasární. Vodné kasárne boli pôvodne adaptované pre Slovenskú národnú galériu v rokoch 1950 až 1955 (oficiálne sídlo SNG od roku 1950), neskôr zrekonštruované a doplnené o modernú (kontroverznú) prístavbu v rokoch 1969 – 1977 podľa návrhu architekta Vladimíra Dedečka.

Aktuálne dianie

V januári 2014 bolo oznámené, že toho roku bude vstupné do galérie zadarmo vďaka sponzorstvu J & T BANKY. Dohoda s finančnou inštitúciou počíta so sumou 60-tisíc €, ktoré vyzbierala galéria počas roka 2012 na vstupnom od 80-tisíc návštevníkov. V roku 2012 mala galéria zisk necelých 8-tisíc €.[4]

Rekonštrukcia 2016

V polovici januára 2016 začne rekonštrukcia, modernizácia a dostavba budovy SNG. Cena projektu je stanovená na 45,6 mil. € a ukončený by mal byť v roku 2018. Podľa TASR má byť „opravené premostenie SNG, knižnica, amfiteáter, administratívna budova, historická budova Vodných kasární, ktorá má štatút národnej kultúrnej pamiatky. Pribudne novostavba depozitárneho domu, obnoví sa nádvorie, hospodársky dvor, spojovacia ulička aj chodníky.“[5]

Zbierky

Riaditelia SNG
  • Karel Šourek (1949 - funkcie sa nestihol ujať[2])
  • Vladimír Novotný (bol poverený vedením od 2. októbra 1950 do 1952). Jeho pôsobenie bolo provizórne a už v tomto období prakticky viedol SNG Karol Vaculík)[6]
  • Karol Vaculík (1952 – 1970)
  • Ján Hraško (1970 – 1974)
  • Fedor Gavula (1974 – 1975)
  • Štefan Mruškovič (1975 – 1990)
  • František Guldan (poverený riadením od 17. januára do 14. júna 1990)
  • Zuzana Bartošová (od 15. 6 1990 do 1. 7. 1992)
  • Eva Trojanová (poverená vedením od 2. 7. 1992 do 30. 11. 1992 )
  • Juraj Žáry (poverený vedením od 1. 12. 1992 do 15. 11. 1996)
  • Pavol Muška (poverený vedením od 15. 11. 1996 do 29. 6. 1999)
  • Katarína Bajcurová (1999 – 2009)
  • Alexandra Kusá (2010 – )

Verejná doprava
  • Nám. Ľ. Štúra
    • Električky: 1, 4
    • Autobusy: 29, 50, 70
    • Nočné autobusy: N33

Referencie
  1. ĎURKOVSKÁ. Kultúra ako jedna z dimenzií spoločenského života v Slovenskej republike v rokoch 1939 – 1945, In Sokolovič Život v Slovenskej republike. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IX [online]. UPN, 2010, [cit. 2016-11-15]. S. 248. Dostupné online.
  2. 2011.sng.sk [online]. 2011.sng.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  3. História SNG. www.sng.sk. Dostupné online [cit. 2016-11-15].
  4. NÉMETH, Jana. Slovenská národná galéria bude celý rok zadarmo [online]. Petit Press, 2014-01-09, [cit. 2014-01-11]. Dostupné online.
  5. Rekonštrukcia SNG by sa mala začať už na budúci týždeň [online]. TASR, 2016-01-14, [cit. 2016-01-14]. Dostupné online.
  6. BAUEROVÁ, Zuzana. Dizertačná práca [online]. Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Seminář dějin umění, 2009, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.