Raoul I.

Raoul I. alebo Rudolf Burgundský (* 890 – † 14. január 936, Auxerre) bol francúzsky kráľ (923  936).

Raoul I. (Rudolf Burgundský)
francúzsky kráľ
Panovanie
Panovanie923  936
Korunovácia13. júl 923
Biografické údaje
Narodenie890
Úmrtie14. január 936
Auxerre
Rodina
Manželka
Emma (* 894 – † 934), dcéra kráľa Róberta I., svadba v roku 921
OtecRichard Burgundský
MatkaAdelaida, dcéra Konráda z Auxerre
Odkazy
Raoul I.
(multimediálne súbory na commons)
Historický portál
Biografický portál

Životné dáta

  • 918 svadba s Emmou, dcérou Róberta I.
  • 921 sa stal burgundským vojvodom.
  • 13. 7. 923 zvolenie a korunovácia v opátstve Saint-Médard.
  • 923 – 933 uznávanie v ríši a boje z Normanmi a Heribertom II. z Vermandois.
  • 928 uznanie Karolom III.
  • 935 stretnutie troch kráľov (Henrich I., Rudolf II. Burgundský a Raoul I.) pri rieke Chiers.
  • 14. 1. 936 zomiera v Auxerre, pochovaný 11. 7. 936 v opátsve Sainte-Colombe.

Život

Rudolf Burgundský bol 13. júla 923 v Saint-Médard zvolený za kráľa. Ako kráľ musel získať podporu v celom kráľovstve a zápasiť proti svojim odporcom (Hugo z Neustrie, Heribert II. z Vermandois, Giselbert Lotrinský). Rudolf síce nemal problémy s uznaním svojej moci v Burgundsku, zajatie kráľa Karola III. Heribertom II. však predstavovalo pre kráľa nebezpečnú hrozbu.

V roku 924 sa Giselbert a gróf Oto z Verdunu podrobili Rudolfovi, no koncom toho istého roku celé Lotrinsko padlo do rúk cisárovi Henrichovi I. Na juhu a západe krajiny bol Rudolf úspešnejší – v roku 924 mu zložil hold Viliam II. Akvitánsky, a po smrti Karola III. (9. októbra 929) aj mnoho veľmožov, ktorí sa doteraz správali neutrálne.

Po roku 930 dosiahol Rudolf niekoľko víťazstiev a v kráľovstve zavládol mier, čo posilnilo jeho legitimitu. Viliam I. normanský vojvoda (Viliam Dlhý meč) ho uznal v roku 933, čím kráľovské územie rozšíril po Bretónsko.

Najväčší problém mal Rudolf s Heribertom II., ktorý do roku 929 využíval zajatca Karola III. k nebezpečnému tlaku na Rudolfa. V roku 925 Heribert určil svojho 5-ročného syna Huga (* 920) za následníka reimského biskupa Seulfa, ktorý náhle zomrel, čím získal bohaté cirkevné statky.

Po roku 930 pustošili vojny Francúzsko aj Lotrinsko, lebo do konfliktu zasiahli aj Giselbert s kráľovým bratom Bosom. Roku 931 sa na Rudolfovu stranu priklonil aj Hugo Veľký (* 898) syn kráľa Róbert I.. Rudolf z Hugom Veľkým dobyli Reims a Hugo (syn Heriberta II.) bol zosadený z funkcie biskupa.

Rudolfovi prospela smrť Karola III. (929), neutralita cisára Henricha a rastúce uznanie v celej ríši. V roku 935 sa Rudolf na pohraničnej rieke Chiers stretol z Henrichom I. a Rudolfom II. Burgundským a uzavrel s nimi zmluvu o priateľstve.

Dohoda medzi Hugom a Heribertom viedla k vojne, v ktorej padol aj Rudolfov brat Boso Lotrinský.

Posledným Rudolfovým politickým činom bolo vykázanie Heribertových stúpencov do Laonu.

Na jeseň 935 kráľ ochorel a zomrel 14. januára 936 v Auxerre, je pochovaný v St.Colombe-les-Sens po boku svojho otca.

Rodina

  • Otec: Richard Burgundský
  • Matka: Adelaida, dcéra Konráda z Auxerre
  • Súrodenci:
    • Boso, gróf v Lothringii
    • Hugo (Čierny), gróf v Burgundsku
  • Manželka: Emma (* 894 – † 934), dcéra kráľa Róberta I., svadba v roku 921
  • Deti: syn Ľudovít, zomrel pred otcom

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raoul I.

Zdroje

J. Ehlers, H. Muller, B. Schneidmuller – Francouzští králové v obdobi stredoveku. Argo 2003.


Raoul I.
Vladárske tituly
Predchodca
Róbert I.
Francúzsky kráľ
923 936
Nástupca
Ľudovít IV.


Raoul I.
Vladárske tituly
Predchodca
Richard II.
Burgundským vojvoda
923 936
Nástupca
Hugo († 952)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.