Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020

• V Bielorusku sa považujú voľby za právoplatné pod podmienkou, že sa ich zúčastní aspoň 50% voličov. Táto podmienka bola splnená, keďže volebná účasť dosiahla 84,17%.

• Druhé kolo prezidentských volieb sa nekonalo, keďže sa Alexandr Lukašenko údajne získal viac 50% hlasov (podľa zdrojov za Lukašenka hlasovalo 80,23% občanov Bieloruska).

• Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), Parlamentné zhromaždenie OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) sa na monitorovaní predvolebnej kampane i samotných volieb nezúčastnili. Odôvodnili to tým, že ich bieloruské orgány pozvali príliš neskoro.

• Do Bieloruska nebola pozvaná ani Ústredná volebná komisia Ruskej federácie.

• Voľby monitorovala len jedna medzinárodná organizácia, a to Spoločenstvo nezávislých štátov.

• Miestnych pozorovateľov volieb bolo zaregistrovaných vyše 48 000. Väčšina z nich zastupovalo organizácie, hnutia a politické strany, ktoré podporovali Alexandra Lukašenka. Podľa zdrojov o pozorovanie požiadali aj podporovatelia iných kandidátov, avšak volebná komisii mnohé z nich zamietla. Ako dôvod uviedli epidemiologické opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19.

• Voľby sa uskutočnili počas pandémie koronavírusu.

• Bieloruské ministerstvo zdravotníctva odporučilo členom komisie nosiť rúška a do volebných miestností vložilo antiseptické gély.

• Vo volebných miestnostiach sa nenachádzali plenty, údajne by ich členovia komisie neboli schopní pravidelne dezinfikovať.

• Na území Bieloruska sa nachádzalo 5767 volebných miestností, zatiaľčo v zahraničí 44.

• Volebné miestnosti boli otvorené podľa miestneho času od 08.00 do 20.00 (od 07.00 do 19.00 SELČ).

Podľa exit pollu ruskej spravodajskej agentúry RIA Novosti mali dopadnúť voľby nasledovne:[10][11]

Pozri aj: Protesty v Bielorusku v roku 2020

Ľudia z Bieloruska neboli s výsledkami volieb spokojní. Mnohí vyšli do ulíc a vyzývali Lukašenka, aby z funkcie prezidenta odstúpil. Vypovedali o tom transparenty, na ktorých bolo napísané Odíď![14]

Podľa viacerých médii potláčali policajti protestujúcich ľudí násilím. Polícia dokopy zadržala vyše 6700 ľudí a niekoľko stoviek i zranila.[15] Demonštrácie si zatiaľ vyžiadali 3 úmrtia. Jeden z obetí je Alexander Tarajkovski, ktorému podľa bieloruskej vlády v ruke vybuchla výbušnina, ktorú plánoval hodiť na policajtov, avšak nebohého priateľka si myslí, že ho postrelili násilní policajti. Odôvodnila to tým, že na jeho hrudi našla čiernu modrinu.[15] Druhý muž umrel vo väznici v Homeli po tom, ako ho zadržali.[15] Tretia obeť bola podľa zdrojov počas demonštrácii postrelená do hlavy.[16]

Počas demonštrácií sa naskytli aj prípady, keď policajti položili svoje štíty a nechali ľudí protestovať i naďalej. Niektoré ženy začali policajtov objímať a rozdávať im kvety.[17]

Európska únia žiadala zaviesť sankcie proti Bielorusku, pretože prezidentské voľby v Bielorusku považuje za zmanipulované.[18]

• Abcházsko – prezident Aslan Bžanija[19]
• Arménsko – predseda vlády Nikol Pašinjan a prezident Armen Sarkisjan[20]
• Azerbajdžan – prezident İlham Əliyev[21]
• Čína – Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Si Ťin-pching[22]
• Južné Osetsko – prezident Anatolij Bibilov[23]
• Kazachstan – prezident Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev[24]
• Kirgizsko – prezident Sooronbaj Šaripovič Žeenbekov[25]
• Moldavsko – prezident Igor Dodon[26]
• Nikaragua – prezident Daniel Ortega a viceprezidentka Rosario Murillo[27]
• Omán – sultán Hajsám bin Tárik Saíd[28]
• Rusko – prezident Vladimir Putin[29]
• Sýria – prezident Baššár al-Asad[30]
• Tadžikistan – prezident Emómalí-ji Rahmón[31]
• Turecko – prezident Recep Tayyip Erdoğan[32]
• Uzbekistan – prezident Šavkat Mirzijojev[33]
• Venezuela – prezident Nicolás Maduro[34]
• Vietnam – prezident Nguyễn Phú Trọng[35]

• Belgicko – minister zahraničných vecí Philippe Goffin odsudzuje násilné zasahovanie polície. Myslí si, že by sloboda prejavu, ako základné ľudské právo, nemalo byť potláčané.[36]
• Česko – minister zahraničných vecí Tomáš Petříček skritizoval priebeh volieb.[37]

• Estónsko – minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu skritizoval priebeh volieb na Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.[38]
• Holandsko – minister zahraničných vecí Stef Blok vyjadril zhrozenie ohľadom násilnému potláčaniu protestov. Nevylúčil ani požiadavku sankcií.[39]
• Kanada – minister zahraničných vecí François-Philippe Champagne skritizoval násilie vykonávané voči občanom Bieloruska.[40]
• Litva – minister zahraničných vecí Linas Linkevičius skritizoval nedemokretické voľby v Bielorusku. Svetlanu Tichanovskú prijal v Litve po tom, ako utiekla z Bieloruska.[41] Následne hlasoval za to, aby Litva neuznala Lukašenka za prezidenta Bieloruska.[42]
• Lotyšsko – minister zahraničných vecí Edgars Rinkēvičs žiada sankcie voči manipulátorom v Bielorusku.[43]
• Nemecko – Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert vyhlásil, že boli voľby v Bielorusku zmanipulované. Následne vyzval bieloruskú vládu, aby prijala rozhodnutie ľudu a odstúpila.[44]
• Poľsko – minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz skritizoval násilie polície.[45] Premiér Mateusz Morawiecki požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.[46]
• Rumunsko – minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu vyjadril znepokojenie ohľadom násilia vykonávané v Bielorusku. Poznamenal, že by sa mal konflikt riešiť politickým dialógom, následne bieloruskú vládu vyzval, aby neporušovala ľudské práva.[47]
• Spojené kráľovstvo – Foreign and Commonwealth Office odsudzuje násilie v Bielorusku.[48]
• Spojené štáty – Mike Pompeo a Kayleigh McEnany sú z priebehu volieb znepokojení.[49][50]
• Švajčiarsko – Federálne ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z protestov po voľbách a vyzvalo bieloruskú vládu, aby odstúpila z funkcie.[51]
• Švédsko – ministerka zahraničných vecí Ann Linde znepokojovalo zatýkanie a mučenie protestujúcich.[52]
• Ukrajina – ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril znepokojenie ohľadom priebehu volieb. Vyzval bieloruskú vládu, aby začali s občanmi diskutovať a aby nekonali násilne.[53]

• 58 poslancov Národnej rady SR požiadalo o nové voľby v Bielorusku.[54]
  • 28 poslancov zo strany OĽaNO (Dominik Drdul, Andrej Stančík, Monika Kozelová, Anna Andrejuvová, Gábor Grendel, Michal Šipoš, Róbert Halák, Peter Pollák, Jarmila Vaňová, Juraj Krúpa, Peter Liba, Kristián Čekovský, Peter Kremský, Rastislav Jílek, Jozef Pročko, Zita Pleštinská, Anna Remiášová, Ján Szőllős, Ján Kerekréti, Marek Šefčík, Vladimír Zajačik, Tomáš Šudík, Jaroslav Šíbl, Jana Majorová Garstková, Katarína Hatráková, Anna Mierna, Radovan Marcinčin, Anna Záborská)
  • 8 zo SME RODINA (Peter Pčolinský, Petra Krištúfková, Eva Hudecová, Ľudovít Goga, Jaroslav Karahuta, Ľuboš Krajčír, Petra Hajšelová, Adriana Pčolinská)
  • 12 zo SaS (Ondrej Dostál, Peter Osuský, Radovan Kazda, Milan Laurenčík, Anna Zemanová, Radovan Sloboda, Jarmila Halgašová, Miroslav Žiak, Peter Cmorej, Jana Cigániková, Marián Viskupič, Alojz Baránik),
  • 10 zo ZA ĽUDÍ (Miroslav Kollár, Jana Žitňanská, Ján Benčík, Juraj Šeliga, Tomáš Valášek, Vladimíra Marcinková, Tomáš Lehotský, Viera Leščáková, Marek Hattas, Andrea Letanovská)[55]

• 9 europoslancov reprezentujúci Slovensko taktiež požiadalo o nové voľby v Bielorusku.[54]
  • Peter Pollák, OĽaNO
  • Lucia Ďuriš Nicholsonová, SaS
  • Eugen Jurzyca, SaS
  • Martin Hojsík, Progresívne Slovensko
  • Michal Šimečka, Progresívne Slovensko
  • Michal Wiezik, SPOLU
  • Vladimír Bilčík, SPOLU
  • Ivan Štefanec, KDH
  • Miriam Lexmann, KDH [55]

• Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ivan Korčok aj s ostatnými ministrami zahraničných vecí v rámci EÚ žiadajú sankcie proti manipulátorom v prezidentských voľbách v Bielorusku.[54]
• Zuzana Čaputová skritizovala násilie vykonávané voči občanom Bieloruska.[56][57]
• Protesty v Bielorusku podporil aj bieloruský veľvyslanec pôsobiaci na Slovensku, Igor Leščeňa, ktorý z postu rezignoval 18. augusta. Lukašenko ho neskôr úradne z funkcie odvolal.[58][59]