Protesty v Bielorusku v roku 2020

Pozri aj: Parlamentné voľby v Bielorusku v roku 2019

17. novembra 2019 sa v Bielorusku konali parlamentné voľby. Podľa 400 pozorovateľov OBSE boli voľby zmanipulované a mnohé volebné zákony boli porušené.[2]

Bývalá vlajka Bieloruska, ktorá je v súčasnosti využívaná opozíciou a na protestoch

Pozri aj: Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 v Bielorusku

28. februára bol v Bielorusku zaznamenaný prvý prípad nákazy COVIDom-19. Prezident Alexandr Lukašenko i napriek medzinárodným varovaniam a skúsenostiam bral pandémiu SARS-CoV2 "na ľahkú váhu". Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) bieloruskej vláde odporúčila zakázať hromadné podujatia, no žiadne rázne opatrenia sa v krajine nekonali. Práve naopak, Lukašenko počas pandémie usporiadal hokejový zápas, ktorého cieľom bolo poukázať na to, že sa nákazy niet prečo obávať. Lukašenko následne vyhlásil, že žiadny vírus nevidí.[3] O nebezpečí nákazy ho nepresvedčilo ani to, že sa na jeho hokejovom zápase nakazil jeden z hokejistov, konkrétne Dmitrij Meleško.[4] Lukašenko nezaviedol ani karanténne opatrenia, dokonca vyhlásil, že sa má proti pandémii bojovať prácou na traktore, športom, vodkou a saunou.[5]

9. mája sa v Minsku na počesť 75. výročia od víťazstva v druhej svetovej vojne konala vojenská prehliadka, na ktorej sa podľa zdrojov aj napriek nárastu nakazených koronavírusom SARS-CoV2 zhromaždilo niekoľko tisícok ľudí.[6][7]

19. júna bola Češka Veronika Kiruščanková v Bielorusku násilím unesená na ministerstvo vnútra. Na ministerstve ju držali 3 hodiny. Zaujímali sa najmä o to, či nie je novinárka. Veronikin manžel kontaktoval české veľvyslanectvo, ktoré požiadalo sa pokúsilo kontaktovať bieloruské ministerstvo vnútra.[8]

Pozri aj: Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020

9. augusta 2020 sa v Bielorusku uskutočnili prezidentské voľby, ktoré údajne vyhral Alexandr Lukašenko so ziskom 80,10%.[9] Viaceré médiá, organizácie a aj niekoľko vysoko postavených politikov má podozrenie, že boli voľby v Bielorusku zmanipulované. Výsledky volieb spustili augustové bieloruské protesty.

Protesty v Minsku 13. augusta

31. mája boli počas demonštrácie zadržaní opoziční aktivisti, ktorí zbierali podpisy na podporu opozičných kandidátov na vtedy blížiace sa prezidentské voľby. Jeden zo zadržaných bol aj Statkevič, kandidát na prezidenta. O deň neskôr bol odsúdený na 15 dní odňatia slobody, následne na ďalších 15 dní.[10][11] Jeho kandidatúra na prezidenta Bieloruska bola odmietnutá.

Protesty v Minsku 16. augusta

30. júla sa v Minsku usporiadal ďalší protest, na ktorom ľudia vyjadrili podporu Sviatlane Cichanovskej, kandidátke na prezidentku. Protestujúci taktiež vyjadrili rozhorčenie nad zatknutím Statkeviča a Cichanovského, dvoch odmietnutých kandidátov.[11]

V deň prezidentských volieb, teda 9. augusta, sa začali prvé hromadné augustové demonštrácie.

Protesty v Minsku 23. augusta

10. augusta opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská utiekla do Litvy. Obávala sa, že by mohla byť zatknutá.[12] Počas demonštrácii vytvorili ľudia v Minsku rady solidarity, aby ich policajti nevedeli rozohnať.[13] Demonštranti po uliciach pochodovali s transparentmi ako Odíď! (mierené Lukašenkovi), niektorí zas vyjadrili rozhorčenie nad policajným násilím. Vypovedali o tom nápisy ako Nie násiliu! a Už žiadne mučenie![14] Viacerí bieloruskí moderátori podporili protesty tým, že podali v štátnych televíziách výpoveď. Vzbury sa zúčastnilo aj viac robotníkov po celom Bielorusku.[13] Niektorí z nich varovali Lukašenka Počas demonštrácií sa naskytli aj prípady, keď policajti odhodili svoje štíty a uniformy a nechali ľudí protestovať.[13] Niektoré ženy začali policajtov objímať a rozdávať im kvety.[15]

Protesty v Minsku 13. septembra

16. augusta protestovalo v Minsku proti Lukašenkovi 200 až 220-tisíc ľudí. Veľké demonštrácie sa v Minsku konali aj 23. augusta[16], na ktorých sa podľa miestnych médii mohlo zúčastniť 100 až 150-tisíc demonštrujúcich.[17] Vláda taktiež pohrozila tým, že protesty nebude potláčať polícia, ale armáda.[17]

Alexandr Lukašenko taktiež požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby mu pomohol potlačiť protesty.[18]

Protesty v Minsku 20. septembra

6. septembra 2020 bola Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová, jedna z vodkyní protestov, neznámymi mužmi unesená mikrobusom.[19] Údajne ju odniesli na ukrajinské hranice. Bieloruské úrady tvrdia, že bola zadržaná po tom, ako sa so svojimi dvoma kolegami pokúšala dostať na územie Ukrajiny a roztrhala si cestovný pas. Maryja však túto verziu popiera.[20] Napokon bol unesený aj ďalší člen vedenia koordinačnej rady, Maksim Znak.[21]

Neunesená ostala už len jedna členka koordinačného výboru, a to Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová, bieloruská spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny. Vysoko postavení politici ju údajne strážili vo dne i v noci, aby ju Lukašenkovi ľudia nemohli uniesť, ako aj predošlých predstaviteľov opozície.[22]

Vladimir Putin, prezident Ruska, prisľúbil Lukašenkovi 1,5 miliardovú pôžičku na obranu voči nebezpečentsvám organizácie NATO.[23]