Prašník (hradisko)
Prašník je praveké hradisko, ktoré sa nachádza asi v polovici cesty č. 499 medzi obcou Prašník a obcou Košariská, vo východnej časti pohoria Malé Karpaty.
Hradisko Prašník | |||
Hradisko | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Trnavský kraj | ||
Okres | Piešťany | ||
Obec | Prašník | ||
Súradnice | 48°38′55″S 17°37′05″V | ||
ÚZPF[1] | |||
- číslo | 994/1 | ||
- dátum zápisu | 17. 9. 1963 | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Trnavského kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Opis
Rozkladá sa na ploche 4,71 ha. Obkolesujú ho pásy opevnení a vnútorne ho členia do troch areálov. Sever vápencového výbežku na ktorom hradisko stojí obmýva riečka Holeška.
Dejiny
Najstaršie osídlenie pochádza z neskorej kamennej doby (asi 3000 pred Kr.), kedy tu stálo menšie palisádové opevnenie s obytnou stavbou.
Takmer zaniknuté opevnenie je znovuobývané koncom starej bronzovej doby (asi 1500 pred Kr.). Obyvatelia zdokonaľujú opevnenie prehĺbením priekopy a zvýšením valu, vystuženého drevom.
Rozmach zažíva v neskorej bronzovej dobe. Novo prichádzajúce obyvateľstvo opäť vybudovalo pôvodné opevnenia a rozšírilo hradisko o dva areály. Priekopa zo starej bronzovej doby už nebola obnovená, dokonca tu stálo niekoľko príbytkov. Tie mali konštrukciu z hrabovej guľatiny, husto vypletenú prútím. Steny boli do hladka vymazané hlinou. Domy slúžili iba na prespanie, život sa odohrával na voľnom priestranstve. V hradisku sa našli aj nepriame dôkazy o kovolejárskej dielni. V tomto období možno sledovať aj sociálne vrstvenie v hradisku, keď na akropole boli nájdené dokonalejšie šperky ako v nižšie postavených častiach hradiska. Úpadok bol privodený po požiari z 8. storočia pred Kr.
Na krátky čas ožíva v mladej železnej dobe, keď ho obývali Kelti v druhom, alebo prvom storočí pred Kr. Nezanechali tu však výraznejšie stopy.
Pevnostný systém zdokonalili až Slovania, ktorých nálezy sú doložené v 9. až 10. storočí. Urovnali ruiny opevnenia z neskorej bronzovej doby a postavili kamenný múr, spevnený guľatinou. V druhom areáli boli obydlia čiastočne zahĺbené do skalnatého podložia. Na akropole vyrastajú iba nadzemné kolové stavby.
Pravdepodobne najväčší význam hradisko zažívalo, keď sa na týchto miestach stretali územné záujmy Uhorska a Českého štátu. Po upokojení pomerov stratilo svoj význam a osídlenie sa presunulo na rovinu.
V čase úplného zániku, to je v 11. až 12. storočí, sa objavili prvé známky slovanského osídlenia vo Vrbovom. V západnej časti mesta sa našli polozemnice podobné obydliam z druhého areálu s črepovým materiálom z 12. – 13. storočia. Je možné, že pri vzniku mesta Vrbové stálo práve toto hradisko.
Referencie
- Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-03-19]. Dostupné online.