Plavecký hrad

K tvaru Plavec: napr. Plosenstein, Castrum Plawcz

K tvaru Detrekov kameň: Detrech, Detruh, Detrekö, Detrekövár

Ako väčšina stredovekých hradov na území dnešného Slovenska, aj Plavecký hrad vznikol v rámci vlny výstavby nových hradov po mongolskom vpáde do Uhorska. Z retrospektívnej listiny Ondreja III. z roku 1291 sa dozvedáme o darovaní zeme Kuchyňa Belom IV. Detrichovi, synovi bratislavského richtára Kunta.

Ten pravdepodobne z iniciatívy kráľa na tomto území postavil hrad. Presný rok jeho vzniku nepoznáme, bolo to pravdepodobne v 50. až 60. rokoch 13. storočia. Vieme, že existoval už v roku 1273, keď sa pod ním odohrala bitka medzi uhorským vojskom a vojskom Přemysla Otakara II.

Pôvodne mal hrad najmä strážnu funkciu. Vďaka svojej polohe mohol kontrolovať pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a hranice s Českým kráľovstvom. Vďaka dohľadu na hrad Branč a na hrady Ostrý Kameň a Korlátka, ktorý umožňovala predsunutá hláska, si s nimi mohol Plavecký hrad vymieňať signály v prípade ohrozenia. Hrad taktiež chránil a kontroloval cestu, ktorá viedla na úbočí hradného kopca. Postupne sa z neho stalo hospodárske a správne centrum

Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256 až 1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553 – 1575 Fuggerovci, po nich Balašovci. V čase keď patril hrad Štefanovi Balašovi, v rokoch 1579 až 1584 tna hrade fungovala jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. Z produkcie protestantnského spisovateľa a cirkevného hodnostára Petra Bornemisu, na Plaveckom hrade vyšli kalendáre, biblie, spevník a iné tlače.[3]

Od 1641 nepretržite až do 20. storočia boli jeho vlastníkmi Pálfiovci. V druhej polovici 16. storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do Malaciek.

Na hrade prebiehajú konzervačné práce.

V okolí hradu sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky a zaujímavosti. Na rovnakom vrchu sa nachádza hradisko Pohanská. Pri severnom úbočí vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa. Na južnom úpätí vrchu Pohanská sa nachádzajú zvyšky obvodových múrov zaniknutého kláštora.[4] V Plaveckom podhradí sa nachádza tiež renesančný kaštieľ.

Prístup na hrad je možný z dvoch miest.

• po značke z obce Plavecké Podhradie, od renesančného kaštieľa.
• po značke z obce Plavecký Mikuláš, s následným odbočením na značku.[5]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plavecký hrad

• Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

• PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava: Slovart, 2007, 392 s.
• VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, 260 s.