Plavecké predhorie

Plavecké predhorie[1] je geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[2] Leží v severozápadnej časti podcelku, v okolí obce Plavecký Mikuláš.[3]

Plavecké predhorie
geomorfologická časť
Malých Karpát
Okolie Plaveckého Mikuláša
Štát Slovensko
Regióny Trnavský, Bratislavský
Okresy Malacky, Senica
Časť Pezinských Karpát
Hranice Bukovská brázda, Brezovské Karpaty, Podmalokarpatská zníženina
Mestá Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Plavecké Podhradie
Rieky Trstienka, Libuša, Smrekovec, Hrudky
Súradnice 48°31′30″S 17°19′26″V
Najvyšší bod Pohanská
 - výška 495 m n. m.
Najnižší bod západný okraj územia
 - poloha Plavecké Podhradie
 - výška cca 190 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Polohopis

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyFatransko-tatranská oblasťMalé KarpatyPezinské KarpatyPlavecké predhorie
***

Územie sa nachádza na západnom okraji strednej časti Malých Karpát a zaberá severozápadnú časť podcelku Pezinské Karpaty. Na severnom okraji leží obec Prievaly, južným smerom lemujú západný okraj predhoria aj Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš a Plavecké Podhradie. Z juhu a juhovýchodu územie obopína Bukovská brázda, geomorfologická časť Pezinských Karpát, severovýchodne nadväzuje podcelok Brezovské Karpaty. Severozápadný a západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny.[2]

Západná časť Malých Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy. Plavecké predhorie odvodňujú viaceré vodné toky, ktoré ústia do Rudavy. Najvýznamnejšie sú Hrudky, Trstienka, Libuša a Smrekovec. V tesnom susedstve je na riečke Hrudky vybudovaná vodná nádrž Buková. Obcami na okraji územia prechádza cesta II/501 (LozornoPlavecký MikulášJablonica).[3]

Chránené územia

Takmer celá táto časť Malých Karpát je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vyňatá je len malá časť v okolí Plaveckého Mikuláša. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Pohanská, prírodná rezervácia Nové pole a Kamenec a prírodná pamiatka Bukovina.[3]

Turizmus

Turisticky atraktívne je najmä okolie Plaveckého Podhradia s ruinami Plaveckého hradu a viacerými jaskyňami. Osídlenie v paleolite bolo preukázané v jaskyni Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Severným okrajom údolím riečky Chotár viedla v stredoveku Česká cesta. V susedstve leží vyhľadávaná rekreačná oblasť v okolí vodnej nádrže Buková. Sieť turistických chodníkov prepája túto časť so zvyškom Malých Karpát.

Značené chodníky

Referencie

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-09]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-09]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-09]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.