Dobrá Voda (hrad)
Dobrá Voda (-normovaný názov[1]; iný [zároveň starší normovaný] názov: Dobrovodský hrad) je zrúcanina gotického hradu ležiaca v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava v Trnavskom kraji. Leží vo výške 320 m n. m. a zaberá plochu 8 467 m². Je súčasťou územia prírodnej rezervácie Slopy.
| Dobrá Voda | |||
| Dobrovodský hrad | |||
| Zrúcanina hradu | |||
 Zrúcaniny hradu dotvárajú kolorit krajiny | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Trnavský | ||
| Okres | Trnava | ||
| Pohorie | Malé Karpaty | ||
| Nadmorská výška | 320 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°36′34″S 17°31′44″V | ||
| Vznik | 13. storočie | ||
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
| Najľahší výstup | Dobrá Voda | ||
 Poloha hradu Dobrá Voda na Slovensku  Poloha hradu Dobrá Voda na Slovensku
| |||
 Poloha hradu Dobrá Voda v Trnavskom kraji Poloha hradu Dobrá Voda v Trnavskom kraji
| |||
| Wikimedia Commons: Dobrá Voda Castle | |||
| Webová stránka: http://www.ozrenova.eu/ | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókő (maďarsky), Jokw (latinsky), Burg Guttenstein, Burg Gutstein (nemecky).
Dejiny
Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Písomne sa spomína v roku 1263.
Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou.
Hrad, pôvodne v kráľovskom majetku, sa koncom 14. storočia stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Országhovcov.
Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Hrad sa stal tak menej ohrozeným, pretože vstup na horný hrad sa serpentínovite skrúcal a nižšia časť bola zabezpečená obranou z vyššie položeného miesta.
Za povstania Františka II. Rákócziho (r. 1703) bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa, podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny.
Opis
Hrad je dnes v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene, ktorá celým objektom prerastá. Napriek tomu jeho ruiny sú malebným doplnkom tejto časti malokarpatskej krajiny.
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
Zdroj
Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin 1973