Čachtické Karpaty

Na západe a severe hraničí s Myjavskou pahorkatinou, na severovýchode s Bielokarpatským podhorím (podcelkom Považského podolia) a východný okraj pozvoľna prechádza do Trnavskej pahorkatiny, patriacej do Podunajskej pahorkatiny. Juhozápadným smerom nadväzujú Brezovské Karpaty, od ktorých ich oddeľuje údolie potoka Holeška.[1]

Vnútri geomorfologického podcelku leží jediná obec, Višňové, v centrálnej časti, pod Čachtickým hradom. V južnej časti sa nachádza niekoľko kopaníc obcí Podolie, Krajné a Prašník.

Čachtické Karpaty sa delia na 2 časti:[1]

• Plešivec v južnej časti
• Nedze v severnej časti

Časti oddeľuje údolie riečky Jablonka. Najvyšším bodom územia je vrch Salášky (588,0 m n. m.) v časti Nedze, kým v časti Plešivec je to Veľký Plešivec (483,8 m n. m.).[2]

Západná časť je budovaná vápencami a dolomitmi stredného až vrchného triasu, kým južná a východná časť najmä ílovcami, pieskami a pieskovcami. Od Podunajskej pahorkatiny je pohorie oddelené výraznou zlomovou líniou.

V centrálnej časti Čachtických Karpát sa nachádza Čachtický kras a túto oblasť rozrezáva riečka Jablonka, vytvárajúca veľkým oblúkom kaňonovitú dolinu. Po okrajoch pohoria je niekoľko vápencových lomov: pri obciach Čachtice, Nové Mesto nad Váhom, Bzince pod Javorinou, Hrachovište.

Veľká časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a nachádzajú sa tu štyri chránené územia: Čachtická jaskyňa, Čachtický hradný vrch, Málová a Plešivec.[2] V oblasti mesta Nové Mesto nad Váhom sa vyskytujú dubové lesy s prímesou hrabu.

Rozlohou malé územie je atraktívne najmä v centrálnej časti, kde sa v Čachtickom krase nachádza viacero prírodných zaujímavostí. Na jednom z brál sa vypína povesťami ovenčený Čachtický hrad, na ktorý vedie niekoľko značených trás.[2]