Biele hory

Biele hory[1] sú geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[2] Leží v severnej polovici podcelku, v páse od Kuchyne po Smolenice.[3]

Biele hory
geomorfologická časť
Malých Karpát
Záruby, najvyšší vrch pohoria
Štát Slovensko
Regióny Trnavský, Bratislavský
Okresy Malacky, Senica, Trnava
Časť Pezinských Karpát
Hranice Bukovská brázda, Brezovské Karpaty, Podmalokarpatská pahorkatina, Smolenická vrchovina, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina, Podmalokarpatská zníženina
Mestá Smolenice, Kuchyňa
Rieky Vývrat, Sološnický potok,

Cabadov jarok, Libuša, Rudavka

Súradnice 48°28′59″S 17°18′29″V
Najvyšší bod Záruby
 - výška 768 m n. m.
Najnižší bod severovýchodný okraj územia
 - poloha Smolenice
 - výška cca 230 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Fatransko-tatranská oblasť → Malé Karpaty → Pezinské Karpaty → Biele hory
***

Hornatina sa nachádza v strednej časti Malých Karpát a zaberá pás územia naprieč podcelkom Pezinské Karpaty. Tvorí výrazne hornaté územie, ktoré siaha od Kuchyne na západe, po Smolenice a Trstín na východnom okraji. V Bielych horách leží väčšina najvyšších vrchov pohoria. Severozápadne územie vymedzuje Bukovská brázda, geomorfologická časť Pezinských Karpát, severovýchodne nadväzuje podcelok Brezovské Karpaty a Podmalokarpatská pahorkatina, časť Podunajskej pahorkatiny. Pezinské Karpaty pokračujú východným a južným smerom časťami Smolenická vrchovina, Homoľské Karpaty a Kuchynská hornatina. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny.[2]

Západná časť Malých Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy, z východnej časti voda smeruje do prítokov Malého Dunaja. Potoky zo severovýchodnej časti odvádzajú vodu do Podunajskej pahorkatiny, pričom najvýznamnejšou je riečka Parná. Strednú a západnú časť odvodňujú riečky Rudava a Malina. Ich najvýznamnejšie prítoky sú Cabadov jarok, Vývrat, Sološnický potok, Libuša a Rudavka. Obcami na západnom okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica), východný okraj pohoria lemuje cesta II/502 (Modra – Smolenice – Trstín).[3]

Chránené územia

Takmer celá táto časť Malých Karpát je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, vyňatá je len menšia juhozápadná časť v okolí Sološnice. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Roštún a Záruby, prírodná rezervácia Vysoká, Klokoč, Čierna skala a Skalné okno a prírodná pamiatka Deravá skala a Čertov žľab.[3]

Turizmus

Biele hory sú turisticky najatraktívnejšou časťou Malých Karpát, nakoľko tu mimo najvyšších vrchov leží viacero prírodne cenných území. Vyskytujú sa tu bralnaté pásma s viacerými jaskyňami. Severným okrajom cez Bukovú viedla v stredoveku tzv. Česká cesta, ktorá spájala Budín s Prahou. Takmer celým územím prechádza Štefánikova magistrála, na ktorú sa pripájajú mnohé značené chodníky z okolitých obcí.

Vybrané vrcholy
  • Záruby (768 m n. m.)
  • Vysoká (754 m n. m.)
  • Vápenná (752 m n. m.)
  • Havranica (717 m n. m.)
  • Čierna skala (662 m n. m.)[3]

Značené chodníky

Referencie
  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.