Právna fikcia
Právna fikcia je teoretická konštrukcia používaná v práve, ktorá za určitých okolností finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosti nenastala. Tým sa líši od právnej domnienky, ktorá môže, ale nemusí zodpovedať skutočnosti.
Právo |
Odvetvia práva |
Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Príklad
Typickou právnou fikciou je fikcia doručenia, ktorá nastupuje v prípade, ak fyzická osoba, ktorej bola doručená písomnosť do miesta, kde sa zdržuje, túto vlastnou vinou neprevzala. V tomto prípade je zrejmé, že k skutočnému doručeniu nedošlo, avšak pre účely príslušného konania sa doručenie finguje. Adresát zásielky, ale ani nikto iný, nie je oprávnený dovolávať sa toho, že zásielka nebola doručená, lebo právna fikcia je silnejšia ako skutočnosť.