Bronislav Ignác Kramár

Mgr. Bronislav Ignác Kramár O. Praem. (* 31. október 1945 – † 20. jún 2020) bol slovenský kňaz, premonštrátsky mních, 50. opát[2] Želivského kláštora v rokoch 1999 – 2013.

Bronislav Ignác Kramár
emeritný želivský opát
Durum Patientia Frango[1] Aj ťažké veci znášať s trpezlivosťou.[1]
Štát pôsobenia	Česko-Slovensko, Slovensko, Česko
Funkcie a tituly
I. kaplán v Novom Meste nad Váhom II. administrátor v Čachticiach III. farár v Pate a Pustých Sadoch
I. od 1. júla 1971[2] II. od 1973[2] III. od 1983[2]
opát Želivského kláštora
30. september 1999[2] – september 2013
Bohumil Vít Tajovský Jaroslav Jáchym Šimek
Biografické údaje
Narodenie	31. október 1945 Slovenská Nová Ves
Úmrtie	20. jún 2020 (74 rokov)
Svätenia
Cirkev	Rímskokatolícka cirkev
Rehoľník
Rehoľa	premonštráti
Vstup	1976
Večné sľuby	1979
Diakon
Svätenie	8. december 1970 Bratislava Róbert Pobožný[1] rožňavský biskup
Kňaz
Kňazská vysviacka	19. jún 1971[3] Trnava[4] Josef Hlouch[1] českobudějovický biskup
Biografický portál

Narodil v roku 1945 do roľníckej rodiny v Slovenskej Novej Vsi pri Trnave. Vyštudoval Strednú zdravotnú školu v Trnave. Počas štúdia sa rozhodol stať kňazom a šiel študovať teológiu na seminár do Bratislavy, kde sa dostal na druhý pokus.[1] Po kňazskej vysviacke v roku 1971 bol kaplánom v Novom Meste nad Váhom, neskôr farárom v Čachticiach a od roku 1983 pôsobil v obci Pata neďaleko Serede. Vrámci Paty vykonával funkciu aj vo filiálke Pusté Sady.[5] V obci v čase normalizácie uskutočnil rozsiahlu opravu miestneho Kostola Narodenia Panny Márie. Od roku 1988 zároveň pôsobil ako miestny dekan.[2] V roku 1976 vstúpil do Kanónie premonštrátov v českom Želive, kde v roku 1979 zložil večné sľuby do rúk opáta Bohumila Víta Tajovského. Členkou rádu bola ešte pred ním aj jeho sestra. Bol vypočúvaný ŠtB[1] a od roku 1973 bol v záznamoch ŠtB vedený ako kandidát na spoluprácu, v roku 1987[6] bol vedený vo zväzkoch ŠtB ako agent č. 30599 s krycím menom Svätý.[7] Cielenú spoluprácu s ŠtB však Kramár v interview odmietol[6] a podporu mu vyjadrili aj členovia želivskej komunity.[8] Vo februári 1999 bol v Želivskom kláštore v prvej voľbe[1] zvolený za opáta koadjútora. Opátsku benedikciu prijal z rúk pražského arcibiskupa Dominika kardinála Duku 17. apríla 1999 v Chráme Narodenia Panny Márie v Želive.[3] 30. septembra 1999 sa stal želivským opátom.[2] Počas jeho pôsobenia sa venoval rekonštrukcii kláštorného areálu, kláštor viac otvoril verejnosti a bola obnovená tradícia varenia piva.[9][10] V roku 2011 bol za opáta zvolený znovu a kláštor viedol do roku 2013, keď rezignoval zo zdravotných dôvodov. Zomrel 20. júna 2020.[4][3][11]