Kláštor Želiv
Dejiny
Kláštor založil v roku 1139 Soběslav I. Pôvodne v ňom sídlili benediktíni, v roku 1149 ich vystriedali premonštráti.
V rokoch 1420 a 1424 bol kláštor dobytý a poškodený husitmi. Vo svojej histórii niekoľkokrát vyhorel a bol tiež často prestavovaný. Posledné zásadnejšie úpravy, ktoré urobil Jan Blažej Santini-Aichel v štýle barokovej gotiky[1], pochádzajú zo začiatku 18. storočia.
V rokoch 1950 až 1954 slúžil kláštor ako internačný tábor pre politicky nepohodlných kňazov a mníchov.[2]
8. februára 2010 bol zapísaný na zoznam národných kultúrnych pamiatok.[3]
Želivský kláštor je dnes opäť miestom vzájomného stretávania sa. S obľubou ho v minulosti pre svoj oddych vyhľadávali napríklad Josef Čapek, Mikoláš Aleš alebo Jiřina Jirásková, ktorá za bratmi jazdila z neďalekej chalupy. Želivskí premonštráti sa aktuálne okrem duchovnej činnosti venujú tiež prevádzkovaniu vlastnej Kláštornej reštaurácie, Kláštorného ubytovania a Kláštorného pivovaru.
Referencie
- Ottův slovník naučný, heslo Želivo. Sv. 27, str. 795
- Jména vězněných připomenou temné časy želivského kláštera, denik.cz, 13. 8. 2011
- Vláda schválila 38 nových památek