Stará bronzová doba
Stará bronzová doba alebo staršia bronzová doba (alebo lingvisticky nesprávne …doba bronzová) je v niektorých deleniach prvý úsek bronzovej doby. Na Slovensku trval 2 000 – 1 450 alebo 2 300 – 1 600 alebo 1 900 – 1 500 pred Kr.
Stará bronzová doba sa v strednej Európe začala s prienikom znalosti metalurgie – výroby bronzu (z medi a cínu) do tejto oblasti z kaukazskej oblasti. Ľudia už tým pádom neboli odkázaní len na prirodzenú surovinu, ale vedeli si vyrobiť aj svoju.
V strednej Európe sa v tomto období rozvinuli kultúry, ktoré mali zisk z blízkych zdrojov medi a cínu. V západnej časti tejto oblasti bola únětická kultúra (podľa náleziska Únětice) od stredného Nemecka po západné Slovensko. Vo východnej časti sa na konci staršej bronzovej doby vytvorila maďarovská kultúra (podľa náleziska pri Leviciach) a otomanská kultúra.
Ľudia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, osídlili nížinné oblasti. Únětickí ľud prenikol vyhľadávaním kovov (medi, cínu) do dovtedy trvalo neosídlených oblastí (napr. južných Čiech).
Slovensko
Na území Slovenska vznikali opevnené hradiská, ktoré boli centrami kmeňovej organizácie špecializovanej remeselnej výroby, s plánovitou zástavbou (Spišský Štvrtok, Košice, Barca, Bánov, Vráble). V rokoch 1600 – 1450 nastal na Slovensku vrchol bronzovej doby v ekonomickej aj iných oblastiach. Spôsobili ho hatvanská kultúra a severopanónska kultúra. Asi 100 rokov pred koncom starej bronzovej doby sa na Slovensku (maďarovská a otomanská kultúra) prejavili vplyvy z východného Stredomoria, Chetitskej ríše, mykénskej a minojskej kultúry. So zánikom maďarovskej a otomanskej kultúry končí aj vyspelá stará bronzová doba a nastáva dlhé obdobie všestranného úpadku.