Záliv
Záliv je (hlboký) výbežok oceánu, mora, jazera (v širšom zmysle aj vodného toku) do pevniny, pričom nie je obmedzená cirkulácia vody medzi týmto výbežkom a materským vodným telesom.[1][2][3] Malý záliv a každý výbežok vodného toku do pevniny sa nazýva zátoka.[3][4][5][6]
Najväčšie zálivy
| Názov | Miesto | Rozloha v km2 |
|---|---|---|
| Bengálsky záliv | Indický oceán | 2 172 000 |
| Mexický záliv | Atlantický oceán | 1 543 000 |
| Aljašský záliv | Tichý oceán | 1 327 000 |
| Hudsonov záliv | Atlantický oceán | 1 232 000 |
| Veľký austrálsky záliv | Indický oceán | 494 000 |
| Perzský záliv | Indický oceán | 239 000 |
| Záliv svätého Vavrinca | Atlantický oceán | 238 000 |
| Biskajský záliv | Atlantický oceán | 194 000 |
| Kalifornský záliv | Tichý oceán | 177 000 |
| Botnický záliv | Baltské more | 103 600 |
Zdroj:[7]
Známe zálivy
- Afrika
- Amerika
- Ázia
- Európa
- Biskajský záliv
- Fínsky záliv
- Kotorská boka
- Kvarner
- Neapolský záliv
Referencie
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- záliv. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 691.
- záliv. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 767.
- zátoka. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
- zátoka. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V v-ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 545.
- Jaký je rozdíl mezi mořem a zálivem? — PSK [online]. ptejteseknihovny.cz, [cit. 2018-07-08]. Dostupné online.
- ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.