Mikuláš Kopernik

Mikuláš Kopernik alebo Koppernik, alebo Coppernicus (* 19. február 1473, Toruň – † 24. máj 1543, Frombork, Poľsko) bol poľský astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm; významný predstaviteľ renesančnej filozofie; nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým.

Mikuláš Kopernik
poľský astronóm

Kopernikov portrét od neznámeho autora, 1580;
vystavený v radnici mesta Toruň
Narodenie19. február 1473
Toruň, Poľské kráľovstvo
Úmrtie24. máj 1543 (70 rokov)
Frombork, Poľské kráľovstvo
Profesiaastronóm, právnik, ekonóm, matematik, vedec, fyzik a filozof
Podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg		Mikuláš Kopernik
(plné texty diel autora)
Commons Mikuláš Kopernik
 Biografický portál

Kopernikovo učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky a umožnila aplikovať pojmy zemskej mechaniky na kozmos. V Kopernikovom učení sa začalo zbližovanie astronómie so zemskou mechanikou.

Heliocentrizmus
Hrob Mikuláša Kopernika

Mikuláš Kopernik bol veľmi dobrý pozorovateľ oblohy, dokázal z faktov dedukovať správne závery. Všimol si, že vnútorné planéty sa na oblohe ukazujú len na rannej a večernej oblohe, vonkajšie planéty sú viditeľné aj cez hlbokú noc. Z tohto pozorovania usúdil poznatok, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ako si v tej dobe mysleli všetci učenci, ale Slnko, okolo ktorého sa pohybujú planéty po kruhových dráhach. Tomuto systému hovoríme heliocentrizmus. Svoje poznanie stihol detailne rozpracovať vo svojej najznámejšej knihe De revolutionibus orbium coelestium, v ktorej dôkladne spochybnil geocentrizmus. Kniha vyšla v roku jeho úmrtia.

Hrob
Kopernikov monument vo Varšave

Po smrti bol pochovaný vo Fromborskej katedrále pri oltári o ktorý sa staral, ako bolo zvykom u kanonikov. Nebolo však známe, ktorý oltár mal na starosti. Poľskí archeológovia hľadali jeho hrob v katedrále mnoho rokov a 3. novembra 2005 oznámili, že v auguste nájdená lebka s veľkou pravdepodobnosťou patrila Mikulášovi Kopernikovi.[1] Dôkazom má byť počítačová rekonštrukcia tváre v Ústrednom kriminalistickom laboratóriu vo Varšave. Stopercentnú istotu však nešlo dosiahnuť, pretože chýbali testy DNA jeho potomkov (ako duchovný nemohol mať Kopernik deti). Autentickosť pozostatkov bola preukázaná až v roku 2008, keď poľskí vedci s pomocou švédskych kolegov porovnali DNA vlasu z knihy, ktorú Kopernik vlastnil a DNA jeho zuba z objaveného hrobu.[2]

Diela
  • Obehy nebeských sfér – 1543 (slovenský preklad vyšiel v roku 1974)
  • Commentariolus – nevydané, rukopis nájdený v roku 1877

Referencie
  1. Poľskí vedci objavili hrobku Koperníka Pravda, 03.11.2005
  2. Vědci identifikovali Koperníkovy ostatky, pomohly jim vlasy z knihy iDNES, 20.11.2008 (po česky)

Iné projekty

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroje
  • KUZNECOV, G. B.. Od Galileiho po Einsteina. Bratislava : Pravda, 1975.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.