Pálfiovci

Pálfiovci z Erdődu (staršie Pálffyovci; základný tvar: Pálfi, staršie Pálffy) bol jeden z najznámejších aristokratických rodov v Uhorsku. Vo svojich začiatkoch bol zrejme len nevýraznou líniou rodu Bakócz, ktorý získal šľachtický titul a erb až v roku 1459. S určitosťou vieme povedať že Pavol Pálffy sa zosobášil s Klárou Bakocziovou a vtedy vyženil erb s prídomkom podľa majetkov de Erdőd (Arded v Rumunsku).[1]

Pálfiovci

erb rodu Pálfiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo

Rakúske cisárstvo

České kráľovstvo
Materská dynastiaBakócz
Titulykapitán, župan, strážca uhorskej koruny, predseda Uhorskej komory, veľko ostrihomský prepošt, uhorský kancelár, kráľovsky radca, generál, maršal, krajinský sudca, kráľovsky dvormajster
ZakladateľTomáš Pálfi
Mýtický zakladateľPaul Knoth
Rok založenia
dynastie
16. storočie
Posledná hlava dynastieKarol Maria Pálffy
Rok zániku dynastie1992
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastiestupavská, malacká, pezinská, bratislavská, červenokamenská

Dejiny rodu

Ide o pomerne mladý rod, ktorý sa do popredia dostal v prvej polovici 16. storočia hneď na počiatku vlády Habsburgovcov v Uhorsku. V roku 1526 v bitke pri Moháči zahynul nielen český a uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ale aj mnoho príslušníkov vysokého kléru a uhorskej šľachty. Medzi šľachticmi, ktorí v bitke zahynuli, bol aj Vavrinec Pálfi. Jeho potomkovia sa po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón priklonili na stranu nového panovníka a habsburskému rodu zostali verní až do zániku Rakúsko-Uhorska.[1]

V tieni Habsburgovcov získali Pálfiovci ako pôvodne zemiansky rod najskôr titul barónov, na prelome 16. a 17. storočia grófsky titul a v 19. storočí získali dve vetvy právo užívať titul kniežací. Genealógia rodu je veľmi komplikovaná, rod sa bohato rozvetvil. V 18. storočí prišlo k dvom veľkým deľbám majetku: počas prvej deľby sa v roku 1707 rod rozdelil na dve veľké vetvy – staršiu vetvu, ktorej zakladateľom sa stal gróf Mikuláš Jozef Pálfi (1657  1732) s manželkou Katarínou Alžbetou, rod. Weichsovou, a mladšiu vetvu, ktorú založil Mikulášov brat – gróf Ján Bernard Pálfi (1663  1751) s manželkou grófkou Annou Teréziou, rod. Coborovou. V roku 1735 prebehla druhá deľba majetku a výsledkom rodinnej dohody bolo rozdelenie staršej vetvy rodu na tri samostatné línie, ktoré vytvorili vnukovia Mikuláša Jozefa Pálfiho: Mikuláš Jozef Pálfi (1710  1773) s manželkou Annou Sidóniou, rod. Althanovou sú zakladateľmi malackej línie, Leopold Štefan Pálfi (1716  1773) s manželkou Máriou Jozefínou, rod. Waldsteinovou založili stupavskú líniu a Rudolf Jozef Pálfi (1719  1768) s manželkou Máriou Eleonórou, rod. Kaunitz-Rietbergovou založili červenokamenskú líniu staršej vetvy rodu. Tieto línie nesú mená podľa lokalít, ktoré boli ich hlavnými sídlami.[1][2]

Na hrade Červený Kameň sídlila trvalo červenokamenská línia. Tento hrad bol prvým rodovým majetkom Pálfiovcov a postavenie hlavného sídla celého rodu si udržal až do roku 1945. Hrad Pálfiovci získali v roku 1583 a rodinou bol trvale obývaný od roku 1588, kedy bola ukončená jeho prestavba na reprezentatívne sídlo. Prvým vlastníkom z pálfiovského rodu bol rábsky hrdina Mikuláš Pálfi (1552  1600) s manželkou Máriou Magdalénou, rod. Fuggerovou. Posledný vlastník, gróf Karol Maria Pálfi (1905  1992) hrad Červený Kameň opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.[3][4]

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]

  • Tomáš Pálfi (*1534  †1581), kapitán, zvolenský župan, barón
  • Mikuláš Pálfi (*1552  †1600), gróf, vojvodca, kapitán, bratislavský župan
  • Mikuláš Pálfi (17. storočie), kapitán, bratislavský župan
  • Štefan Pálfi (*1586  †1646), kapitán, strážca uhorskej koruny
  • Pavol Pálfi (*1590  †1653), predseda Uhorskej komory, kapitán, župan, uhorský palatín
  • Ján Pálfi (1646), strážca uhorskej koruny, župan
  • Ferdinand Pálfi (*1620  †1680), čanádsky biskup, jágerský biskup
  • Tomáš Pálfi (*1623  †1679), ostrihomský veľkoprepošt, vacovský biskup, uhorský kancelár, bratislavský prepošt, poradca panovníka Leopolda I.
  • Mikuláš Pálfi (†1679), kapitán, župan, študijné cesty do Talianska
  • Ján Pálfi (*1642  †1694), kapitán, župan, zemepán na Červenom Kameni
  • Ján Karol Pálfi (*1645  †1694), kapitán, kráľovská telesná stráž, diplomat v Anglicku a v Benátkach
  • Mikuláš Pálfi (*1657  †1732), kapitán, generál, kapitán kráľovskej telesnej stráže, maršal
  • Ján Pálfi (*1663  †1751), maršal, župan, kapitán Horného Uhorska, kapitán, uhorský palatín
  • Karol Pavol Pálfi (*1697  †1774), maršal, kapitán, župan
  • Mikuláš Pálfi (*1710  †1773), uhorský kancelár, krajinský sudca
  • Leopold Štefan Pálfi (*1716  †1773), generál, maršal
  • Rudolf Pálfi (*1719  †1768), generál, podmaršal
  • Ján Pálfi (1728 – 1791) (*1728  †1791), podmaršal, župan, kapitán
  • Karol Jozef Hieronym Pálfi (*1735  †1816), uhorský podkancelár, župan, kapitán, blízky spolupracovník Jozefa II.
  • Leopold Pálfi (*1739  †1799), župan, zemepán panstiev Pajštún a Stupava
  • Anton Karol Pálfi (18.  19. storočie), diplomat v Belgicku, mimoriadny vyslanec v Sasku
  • Leopold Pálfi (*1764  †1825), generál, kapitán, župan
  • Jozef František Pálfi (*1764  †1827), kapitán, župan, zemepán Malaciek, Devína, Vojníc a Marcelovej
  • Ferdinad Pálfi (*1774  †1840), kapitán, župan
  • Fídel Pálfi (*1788  †1840), župan, uhorský kancelár
  • Jozef Pálfi (*1810  †1873), župan a správca úradu župana
  • Móric Pálfi (*1812  †1897), veliteľ záhrebského vojska, generál, uhorský miestodržiteľ, majiteľ panstva Smolenice
  • Štefan Pálfi (*1828   †1910), župan, poslanec Uhorského snemu
  • Ján Pálfi (*1829  †1908), župan, na Bojnickom zámku sústreďoval umelecké zbierky, podnikal študijné cesty v zahraničí
  • Jozef Pálfi (*1854  †1919), podnikal cesty do Sudánu, k prameňu Modrého Nílu v Etiópií
  • Mikuláš Anton Pálfi (*1861), kráľovský dvormajster
  • Fídel Pálfi (*1895  †1946), politik, minister poľnohospodárstva za vlády Ferenca Szálasiho v Maďarsku
  • Jozef Pálfi (*1904  †1988), maďarský politik
  • Pavol Pálfi (*1890  †1968), uhorský magnát
  • Karol Maria Pálfi (*1905  †1992), gróf, posledný vlastník hradu Červený Kameň, ktorý opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.

Galéria

Referencie

  1. MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 50 – 51.
  2. VON WURZBACH, Constantin. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Viedeň : Kaiserlich-königliche Hof- und Staatsdruckerei, 1870. Dostupné online. Kapitola Pálffy, die Fürsten und Grafen, Wappen, s. 218.
  3. BROUCEK, Peter. Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950. Zväzok 7. Viedeň : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1978. Dostupné online. ISBN 3-7001-0187-2. S. 300.
  4. HUPKO, Daniel; JANÁČKOVÁ, Ivana; TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 - 1948. druhé opravné vydanie. vyd. Komárno : KT, 2012. ISBN 978-80-8056-690-6. S. 204.

Literatúra

  • HUPKO, Daniel – JANÁČKOVÁ, Ivana – TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. Druhé, opravené vydanie. Komárno: Vydavateľstvo KT, 2012, 204 s. ISBN 978-80-8056-690-6
  • Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave. Zostavili Fundárková Anna, Pálfy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pálfiovci

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.