Pálfiovci

Ide o pomerne mladý rod, ktorý sa do popredia dostal v prvej polovici 16. storočia hneď na počiatku vlády Habsburgovcov v Uhorsku. V roku 1526 v bitke pri Moháči zahynul nielen český a uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ale aj mnoho príslušníkov vysokého kléru a uhorskej šľachty. Medzi šľachticmi, ktorí v bitke zahynuli, bol aj Vavrinec Pálfi. Jeho potomkovia sa po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón priklonili na stranu nového panovníka a habsburskému rodu zostali verní až do zániku Rakúsko-Uhorska.[1]

V tieni Habsburgovcov získali Pálfiovci ako pôvodne zemiansky rod najskôr titul barónov, na prelome 16. a 17. storočia grófsky titul a v 19. storočí získali dve vetvy právo užívať titul kniežací. Genealógia rodu je veľmi komplikovaná, rod sa bohato rozvetvil. V 18. storočí prišlo k dvom veľkým deľbám majetku: počas prvej deľby sa v roku 1707 rod rozdelil na dve veľké vetvy – staršiu vetvu, ktorej zakladateľom sa stal gróf Mikuláš Jozef Pálfi (1657 – 1732) s manželkou Katarínou Alžbetou, rod. Weichsovou, a mladšiu vetvu, ktorú založil Mikulášov brat – gróf Ján Bernard Pálfi (1663 – 1751) s manželkou grófkou Annou Teréziou, rod. Coborovou. V roku 1735 prebehla druhá deľba majetku a výsledkom rodinnej dohody bolo rozdelenie staršej vetvy rodu na tri samostatné línie, ktoré vytvorili vnukovia Mikuláša Jozefa Pálfiho: Mikuláš Jozef Pálfi (1710 – 1773) s manželkou Annou Sidóniou, rod. Althanovou sú zakladateľmi malackej línie, Leopold Štefan Pálfi (1716 – 1773) s manželkou Máriou Jozefínou, rod. Waldsteinovou založili stupavskú líniu a Rudolf Jozef Pálfi (1719 – 1768) s manželkou Máriou Eleonórou, rod. Kaunitz-Rietbergovou založili červenokamenskú líniu staršej vetvy rodu. Tieto línie nesú mená podľa lokalít, ktoré boli ich hlavnými sídlami.[1][2]

Na hrade Červený Kameň sídlila trvalo červenokamenská línia. Tento hrad bol prvým rodovým majetkom Pálfiovcov a postavenie hlavného sídla celého rodu si udržal až do roku 1945. Hrad Pálfiovci získali v roku 1583 a rodinou bol trvale obývaný od roku 1588, kedy bola ukončená jeho prestavba na reprezentatívne sídlo. Prvým vlastníkom z pálfiovského rodu bol rábsky hrdina Mikuláš Pálfi (1552 – 1600) s manželkou Máriou Magdalénou, rod. Fuggerovou. Posledný vlastník, gróf Karol Maria Pálfi (1905 – 1992) hrad Červený Kameň opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.[3][4]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]

• Tomáš Pálfi (*1534 – †1581), kapitán, zvolenský župan, barón
• Mikuláš Pálfi (*1552 – †1600), gróf, vojvodca, kapitán, bratislavský župan
• Mikuláš Pálfi (17. storočie), kapitán, bratislavský župan
• Štefan Pálfi (*1586 – †1646), kapitán, strážca uhorskej koruny
• Pavol Pálfi (*1590 – †1653), predseda Uhorskej komory, kapitán, župan, uhorský palatín
• Ján Pálfi (1646), strážca uhorskej koruny, župan
• Ferdinand Pálfi (*1620 – †1680), čanádsky biskup, jágerský biskup
• Tomáš Pálfi (*1623 – †1679), ostrihomský veľkoprepošt, vacovský biskup, uhorský kancelár, bratislavský prepošt, poradca panovníka Leopolda I.
• Mikuláš Pálfi (†1679), kapitán, župan, študijné cesty do Talianska
• Ján Pálfi (*1642 – †1694), kapitán, župan, zemepán na Červenom Kameni
• Ján Karol Pálfi (*1645 – †1694), kapitán, kráľovská telesná stráž, diplomat v Anglicku a v Benátkach
• Mikuláš Pálfi (*1657 – †1732), kapitán, generál, kapitán kráľovskej telesnej stráže, maršal
• Ján Pálfi (*1663 – †1751), maršal, župan, kapitán Horného Uhorska, kapitán, uhorský palatín
• Karol Pavol Pálfi (*1697 – †1774), maršal, kapitán, župan
• Mikuláš Pálfi (*1710 – †1773), uhorský kancelár, krajinský sudca
• Leopold Štefan Pálfi (*1716 – †1773), generál, maršal
• Rudolf Pálfi (*1719 – †1768), generál, podmaršal
• Ján Pálfi (1728 – 1791) (*1728 – †1791), podmaršal, župan, kapitán
• Karol Jozef Hieronym Pálfi (*1735 – †1816), uhorský podkancelár, župan, kapitán, blízky spolupracovník Jozefa II.
• Leopold Pálfi (*1739 – †1799), župan, zemepán panstiev Pajštún a Stupava
• Anton Karol Pálfi (18. – 19. storočie), diplomat v Belgicku, mimoriadny vyslanec v Sasku
• Leopold Pálfi (*1764 – †1825), generál, kapitán, župan
• Jozef František Pálfi (*1764 – †1827), kapitán, župan, zemepán Malaciek, Devína, Vojníc a Marcelovej
• Ferdinad Pálfi (*1774 – †1840), kapitán, župan
• Fídel Pálfi (*1788 – †1840), župan, uhorský kancelár
• Jozef Pálfi (*1810 – †1873), župan a správca úradu župana
• Móric Pálfi (*1812 – †1897), veliteľ záhrebského vojska, generál, uhorský miestodržiteľ, majiteľ panstva Smolenice
• Štefan Pálfi (*1828 –  †1910), župan, poslanec Uhorského snemu
• Ján Pálfi (*1829 – †1908), župan, na Bojnickom zámku sústreďoval umelecké zbierky, podnikal študijné cesty v zahraničí
• Jozef Pálfi (*1854 – †1919), podnikal cesty do Sudánu, k prameňu Modrého Nílu v Etiópií
• Mikuláš Anton Pálfi (*1861), kráľovský dvormajster
• Fídel Pálfi (*1895 – †1946), politik, minister poľnohospodárstva za vlády Ferenca Szálasiho v Maďarsku
• Jozef Pálfi (*1904 – †1988), maďarský politik
• Pavol Pálfi (*1890 – †1968), uhorský magnát
• Karol Maria Pálfi (*1905 – †1992), gróf, posledný vlastník hradu Červený Kameň, ktorý opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.

• 
  Pálffyho palác na Panskej ulici v Bratislave
• 
  Pálffyho palác na Ventúrskej ulici v Bratislave
• 
  Pálffyho palác v Prahe
• 
  Pálfyho palác na Zámockej ulici, Bratislava
• 
  Pálfyho palác na Hviezdoslavovom námestí, Bratislava
• 
  Pálffyho palác na Josefsplatz, Viedeň, Rakúsko
• 
  Pálfyho palác na Wallnerstraße, Viedeň, Rakúsko
• 
  Hrad Červený Kameň získal Mikuláš Pálfi sobášom s Máriou Magdalenou Fuggerovou v roku 1588
• 
  Kaštieľ v Budmericiach dali postaviť Pálfiovci v roku 1889.
• 
  Náhrobný kameň Mikuláša II. Pálfiho v Dóme sv. Martina v Bratislave z roku 1601
• 
  Kaštieľ Pálfiovcov vo Vyšehrade (Visegrád)
• 
  Hrad Čabraď
• 
  Od roku 1872 do znárodnenia v roku 1945 bol zámok Březnicemajetkom Pálffyovcov, dnes je spravovaný Národným pamiatkovým ústavom ČR
• 
  Kaštieľ Pálffyovcov, Prostredná 13, Svätý Jur
• 
  Pálffyovský kaštieľ v Stupava; hlavné priečelie
• 
  Erb Pálfiovcov na hrade Heidenreichstein (Dolné Rakúsko)
• 
  generál Mikuláš Pálfi II.

1. MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 50 – 51.
2. VON WURZBACH, Constantin. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Viedeň : Kaiserlich-königliche Hof- und Staatsdruckerei, 1870. Dostupné online. Kapitola Pálffy, die Fürsten und Grafen, Wappen, s. 218.
3. BROUCEK, Peter. Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950. Zväzok 7. Viedeň : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1978. Dostupné online. ISBN 3-7001-0187-2. S. 300.
4. HUPKO, Daniel; JANÁČKOVÁ, Ivana; TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 - 1948. druhé opravné vydanie. vyd. Komárno : KT, 2012. ISBN 978-80-8056-690-6. S. 204.

• HUPKO, Daniel – JANÁČKOVÁ, Ivana – TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. Druhé, opravené vydanie. Komárno: Vydavateľstvo KT, 2012, 204 s. ISBN 978-80-8056-690-6
• Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave. Zostavili Fundárková Anna, Pálfy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6

• Pálfiho palác
• Červený Kameň (hrad)
• Zámok Březnice
• Bojnický zámok
• Kaštieľ v Budmericiach

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pálfiovci

• Odkaz na knihy o rode Pálfi
• Záznam Pálfiovcov v Rakúskom lexikóne (im AEIOU-Österreich-Lexikon)