Čabraď (hrad)
Čabraď[1] alebo Litava je zrúcanina hradu nachádzajúca sa pri obci Čabradský Vrbovok uprostred Krupinskej planiny na kopci nad údolím Litavy. Pôvodne sa tento hrad nazýval Litava.
Čabraď | |||
Hrad | |||
![]() Zrúcaniny hradu Čabraď | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Región | Banskobystrický | ||
Okres | Krupina | ||
Obec | Čabradský Vrbovok | ||
Nadmorská výška | 305 m n. m. | ||
Súradnice | 48°14′36″S 19°06′21″V | ||
Vznik | 13. storočie | ||
Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
Najľahší výstup | z obce Čabradský Vrbovok | ||
![]() Poloha hradu Čabraď na Slovensku ![]() Poloha hradu Čabraď na Slovensku ![]() Poloha hradu Čabraď na Slovensku
| |||
![]() Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji ![]() Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji ![]() Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
| |||
Wikimedia Commons: Čabraď Castle | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
![](../I/Cs%C3%A1br%C3%A1g_-_Borovszky.jpg.webp)
Dejiny
Postavený bol v 13. storočí v obci Čabradský Vrbovok a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám. V druhej polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou a Turci sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť. Jeho stredoveké jadro sa skladalo z ústrednej veže chránenej štyrmi baštami a z hradného paláca, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. V polovici 15. storočia bol hrad na krátku dobu aj sídlom Jiskrových vojsk. Roku 1511 sa stal majetkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca, ktorý ho dal okolo roku 1520 upraviť a prestavať. S opevňovacími prácami a s rozširovaním obytných priestorov sa pokračovalo aj v druhej polovici 16. storočia, a to hlavne na predhradí. Hrad bol v tej dobe vo vlastníctve Pálfiovcov a po nich ho dostal do vlastníctva vojenský veliteľ Ján Krušič, pôvodom z Chorvátska. Roku 1622 získal hrad do držby ďalší vojenský veliteľ P. Kohári. Posledné prestavby v 17. storočí premenili vnútorný hrad na pohodlné panské sídlo. Keď sa v 18. storočí Koháriovci presťahovali do novopostaveného honosného domu vo Svätom Antone, význam hradu rýchlo upadal. Úpadok bol urýchlený tým, že ho i sami majitelia roku 1812 nechali podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. Súčasťou hradu je aj sýpka, dostavaná do areálu hradu v 19.storočí. Na posledných kresbách z 19. storočia ju vidno ešte ako funkčnú budovu, dnes už je tak ako hrad v ruinách.
Exteriér
Hrad je na kopci, ktorý obteká rieka Litava a poskytuje mu tak prirodzenú ochranu. Horný hrad, postavený na pretiahnutom vrchole tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácovými stavbami a hospodárskymi budovami, ktoré poskytovali dostatok pohodlia a zabezpečovali všetky potreby na bývanie šľachty. Do horného hradu sa vstupovalo na severnej strane cez trojposchodovú podpivničenú bránu pravdepodobne s padacím mostom. Na západnej strane boli bastióny a menšie bašty, ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, alebo dolného hradu. Ten tvorila na východe aj obytná budova, určená pravdepodobne pre posádku, na juhozápade brána s baštou a na juhu vstupná brána opäť riešená vežou s podlažím nad bránou a predsunutou bránou ktorú chránili dve mohutné strieľne a padací most.
Zaujímavosti
Čabradský hradný vrch a jeho okolie je prírodnou rezerváciou s najbohatším výskytom plazov na území Slovenska (žije tu najmä množstvo užoviek).
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-31]. Dostupné online.
Literatúra
- MALINIAK, Pavol: Čabradské panstvo v stredoveku. Banská Bystrica : Belianum, 2019. 224 s. ISBN 978-80-557-1625-1