Nepísané právo
Nepísané právo je právo, ktoré nie je zachytené na pevnom substráte, ale existuje a podáva sa iba ústnou tradíciou a v nepriamych zdrojoch (napr. odborná právnická literatúra). Opakom je pojem písané právo.
Právo |
Odvetvia práva |
Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Nepísané právo neposkytuje dostatočnú mieru právnej istoty a kontinentálne právo sa od neho na rozdiel od práva angloamerického (common law) odkláňa. Právne obyčaje nie sú prameňom slovenského práva[1], sú však aj naďalej významným prameňom práva napr. v medzinárodnom práve verejnom.
Pozri aj
- PRUSÁK, Jozef. Teória práva. Bratislava : [s.n.], 1999. S. 198.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.