Zoznam egyptských pyramíd

Zoznam egyptských pyramíd v chronologickom poradí obsahuje okrem samostatných staroegyptských kráľovských pyramíd a pyramíd niektorých najbližších príslušníkov kráľovskej rodiny aj neidentifikované väčšie pyramídy, ploché kráľovské hrobky a mastaby, a slnečné chrámy, z časového obdobia od 3. dynastie po prvého panovníka 18. dynastie (okolo 2630 – 1525 pred Kr.).[1] Pyramídy kráľovien, ktoré sú súčasťou alebo blízko komplexu hlavnej pyramídy panovníka, nie sú samostatne rozpísané.

Záber z balóna na pyramídy v Gíze (Spelterini, 1928)

V tabuľkách sú použité značky pre typy objektov: – dokončená stupňovitá pyramída, – nedokončená stupňovitá pyramída, – dokončená pravá pyramída, – nedokončená pravá pyramída, – hrobka alebo mastaba, a – slnečný chrám. Nasleduje fotka súčasného stavu, súčasný medzinárodne zaužívaný názov, preklad pôvodného mena objektu, meno staviteľa, dnešný názov lokality, obdobie vlády staviteľa (v rokoch pred Kr.), súčasný rozmer základne objektu (m), súčasná výška (m), prítomnosť kultovej pyramídy a počet pyramíd kráľovien, objem objektu (m³) a sklon stien. Nakoniec tu je stručný popis a významné fakty.

Stará ríša

3. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Stupňovitá pyramída Necerichet 2630 – 2611 Prvá pyramída (stupňovitá). Zachovaných všetkých šesť stupňov. Okolo nej sa nachádza rozsiahly pyramídový komplex a pod.ňou zložitý systém komôr a chodieb.
Sakkára 121×109 60 330 400
Sechemchetova pyramída Sechemchet 2611 – 2603 Nedokončená a málo preskúmaná stupňovitá pyramída. Zachovaná časť druhého stupňa.
Sakkára 120 7 33 600
Vrstvená pyramída Chaba (?) 2603 – 2599 Nedokončená a málo preskúmaná stupňovitá pyramída. Zachovaná časť prvého stupňa. Subštruktúra je podobná Sechemchetovej, je však jednoduchšia.
Záwíja al-Arján 84 20 47 040
? Objekt Lepsius I Hunej (?) 2599 – 2575 Pozostatky objektu, pravdepodobne najsevernejšej egyptskej pyramídy, asi z 3. dynastie.
Abú Rawáš
Provinčné stupňovité pyramídy Hunej (?) 2599 – 2575 Malé stupňovité pyramídy, bez subštruktúr, ktoré boli roztrúsené po celej ríši pozdĺž Nílu a orientované podľa jeho toku. Je známych osem pyramíd: od dediny Behná v Delte, po ostrov Elefantína. Ich účel nie je známy.[2]
rôzna[3]

4. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Pyramída v Médúme Snofru 2575 – 2551 1 Stupňovitá pyramída, pravdepodobne dokončená ako pravá, dnes veľmi poškodená. Staršia literatúra uvádzala ako staviteľa Huneja, dnes sa pokladá za staviteľa Snofru.[4]
Snofru pretrváva Médúm 84 20 47 040 51° 50′ 35″
Lomená pyramída Snofru 2575 – 2551 1 Prvá pravá pyramída so zalomenými stenami. Vnútorný systém chodieb a komôr je jedinečný. Dva vchody, každý z inej strany a v rôznej výške, tvoria dve oddelené časti, spojené len úzkou nepravidelne vysekanou spojkou. Má najlepšie zachované obloženie zo všetkých pyramíd. Počas stavby sa objavili statické poruchy pre neadekvátne podložie pyramídy.
V žiari sa zjavuje Snofru – južná Dahšúr 188 105 1 237 000 54° 27′ 44″
43° 22′
Červená pyramída Snofru 2575 – 2551 Má najostrejší uhol sklonu stien zo všetkých pyramíd. Jej výstav prebiehala paralelne s výstavbou Médúmskej a Lomenej pyramídy.
V žiari sa zjavuje Snofru Dahšúr 220 105 1 694 000 43° 50′
Veľká pyramída Chufu 2551 – 2528 1 3 Najväčšia a najznámejšia egyptská pyramída. Predstavuje vrchol v technike stavby a kvalite použitého materiálu v egyptskej histórii budovania pyramíd.
Chufu je na obzore Gíza 230,33 146,59 2 583 283 51° 50′ 40″
Radžedefova pyramída Radžedef 2528 – 2520 1 Nedokončená, dnes takmer zničená pyramída. Odkryté pozostatky subštruktúry so stopami po dvoch miestnostiach.
Radžedefovo hviezdne nebo Abú Rawáš 106 67 131 043 52°
Rachefova pyramída Rachef 2520 – 2494 1 Druhá najväčšia egyptská pyramída. Pri zádušnom chráme sa nachádza Veľká sfinga a chrám zasvätený Reovi. Má najlepšie dochovaný údolný chrám z obdobia Starej ríše.
Veľký je Rachef Gíza 215 143,5 2 211 096 53° 10′ 40″
Nedokončená pyramída Baka (?) Pozostatky stien a podlahy superštruktúry pyramídy možno Radžedefovho syna. Podľa spôsobu výstavby a materiálu by mohla byť radená medzi pyramídy Radžedefa a Rachefa.[5]
Záwíja al-Arján 200 ?
Menkaureho pyramída Menkaure 2590 – 2472 3 Najmenšia a najmenej kvalitná pyramída z gízskej trojice, s najzložitejšou vnútornou štruktúrou chodieb a komôr.
Božský je Menkaure Gíza 102,2×104,6 65 235 183 51° 20′ 25″
Faraónova mastaba Šepseskaf 2472 – 2467 Dvojstupňová mastaba v tvare sarkofágu, ktorej subštruktúra je pyramídového, nie mastabového typu.
Šepseskaf je čistý Sakkára 99,6×74,4 18 148 271 70°
Hrobka Chentkaus I. Chentkaus I. Dvojstupňová hrobka, „štvrtá gízska pyramída“ pravdepodobne Menkaureho dcéry a možnej matky neskorších panovníkov Sahureho a Neferirkareho.
Gíza 45,5×45,8 17,5 6 372 74°
Pyramída Lepsius L Ruina nedokončenej pyramídy s pozostatkami tehlovej rampy. Podľa okolitých nálezov môže patriť do obdobia 4. dynastie.
Dahšúr

5. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Veserkafova pyramída Veserkaf 2465 – 2458 1 1 Značne poškodená pyramída s výnimočne usporiadaným komplexom v bezprostrednej blízkosti Stupňovitej pyramídy.
Čisté sú Veserkafove miesta Sakkára 73,3 49 87 906 53° 7′ 48″
Veserkafov slnečný chrám Veserkaf 2465 – 2458 Chrámový areál, ktorému dominoval obelisk a oltár. Pravdepodobne bol prepojený s okolitými pyramídami.
Reov Nechen Abú Sír
Sahureho pyramída Sahure 2458 – 2446 1 Superštruktúra je v zlom stave, subštruktúra je jednoduchá a veľmi dobre zachovaná. Koncom 20. storočia boli na stranách chodby objavené jedinečné reliéfne vyobrazenia.
V žiari sa zjavuje Sahureho duša Abú Sír 78,75 47 96 542 50° 11′ 40″
Neferirkareho pyramída Neferirkare 2446 – 2426 Nedokončená pyramída vo veľmi zlom stave, ktorej stavebný koncept bol niekoľkokrát zmenený počas výstavby. Na jej výskume sa podieľal Český egyptologický ústav.
Kakai je dušou Abú Sír 105 72 257 250 53° 7′ 48″
Pyramída Chentkaus II. Chentkaus II. 1 Pyramída Neferirkareho kráľovskej manželky
Abú Sír 25 17 52°
Raneferefova pyramída Raneferef 2419 – 2416 Nedokončená pyramída. Zachované len okraje dolnej časti. Jej stav podstatným spôsobom obohacuje predstavu o spôsobe výstavby a štruktúre pyramíd z tohto obdobia. Od druhej polovice 70. rokov tu vykonáva systematický výskum Český egyptologický ústav.
Božská je moc Ranefera Abú Sír 67,05 (78) 7
Niuserreho pyramída Niuserre 2416 – 2388 1 1 Pyramída v zlom stave, s bežnou vnútornou štruktúrou príslušného obdobia.
Trvalé sú Niuserreho [kultové] miesta Abú Sír 78,9 51,68 112 632 51° 50′ 35″
Niuserreho slnečný chrám Niuserre 2416 – 2388 Chrámový komplex s obeliskom a oltárom. Je to druhý z piatich slnečných chrámov, o ktorých sa vie zo zachovaných správ, ďalšie tri sa zatiaľ nenašli.
Reovo potešenie Abú Guráb
Pyramída Lepsius XXIV Ruiny ženského člena Niuserreho kráľovskej rodiny, možno jeho manželky. Obnažená subštruktúra objektu.
Abú Sír
Dvojhrobka Lepsius XXV Hanebu s manž. (?) Zničená dvojhrobka s odkrytou subštruktúrou, niektoré časti sú nedokončené. Podľa nápisov nájdených v ruinách je možné, že patrila princovi a jeho manželke.
Abú Sír
Bezhlavá pyramída Menkauhor (?) Pozostatky pyramídy pravdepodobného Niuserreho syna. Prisudzuje sa tiež Merikaremu. V súčasnosti prebieha jej výskum.[6]
Božské sú Menkauhorove miesta Sakkára 68
Džedkareho pyramída Džedkare 2388 – 2356 1 1 Značne poškodená pyramída, rovnako aj jej vnútorná štruktúra, dodnes málo preskúmaná.
Džedkare je krásny Sakkára 78,75 52,5 107 835 52°
Venisova pyramída Venis 2356 – 2323 1 Najmenšia pyramída Starej ríše. Prvá, v ktorej sa nachádzajú tzv. Texty pyramíd. Podzemná štruktúra pyramídy a rovnako aj jej komplex sa podobajú Džedkareho pyramíde.
Krásne sú Venisove miesta Sakkára 57,75 43 47 390 56° 18′ 35″

6. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Tetiho pyramída Teti (II.) 2323 – 2291 1 2 Značne poškodená superštruktúra pyramídy. Subštruktúra je podobná s Džedkareho a Venisovou pyramídou.
Trvalé sú Tetiho miesta Sakkára 78,75 52,5 107 835 53° 7′ 48″
Pyramída Pepiho I. Pepi I. 2289 – 2255 1 7 Veľmi poškodená pyramída, v subštruktúre štandardnej kompozície sú Texty pyramíd, ktoré boli objavené ako prvé práve v tejto pyramíde. V súčasnosti prebieha jej výskum.[7]
Pepiho krása trvá Sakkára 78,75 52,5 107 835 53° 7′ 48″
Merenreho pyramída Merenre 2255 – 2246 Značne poškodená a málo preskúmaná pyramída. štandardná subštruktúra v zlom stave, v nej Texty pyramíd.
V kráse žiary sa zjavuje Merenre Sakkára 78,75 52,5 107 835 53° 7′ 48″
Pyramída Pepiho II. Pepi II. 2246 – 2152 1 3 Posledná pyramída postavená „v najlepšej tradícii stavebného umenia Starej ríše.“[8] Štandardná subštruktúra s Textami pyramíd.
Pepiho život trvá Sakkára 78,75 52,5 107 835 53° 7′ 48″

8. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Ibiho pyramída Ibi niekedy 2150 – 2134 Veľmi poškodená malá pyramída. Známa aj pod názvom Lepsius XL. Subštruktúra s pozostatkami Textov pyramíd, ktoré sú v tomto prípade zatiaľ poslednými a najmladšími.
Sakkára 31,5 3

Prvé prechodné obdobie

9.–10. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Hrobka v Dare Chui (?) niekedy 2134 – 2040 Pozostatok veľkej stavby, buď pyramídy alebo stupňovitej mastaby.
Dara 130 15

Stredná ríša

12. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Pyramída Amenemheta I. Amenemhet I. 1991 – 1962 Prvá pyramída s hlineným jadrom, vystuženým kamennými stenami. Množstvo kamenných prvkov komplexu pochádza zo starších stavieb, napr. z obdobia 4. a 5. dynastie. Subštruktúra je zatopená vodou.
Amenemhetove miesta sa zjavujú v žiare Lišt 84 55 129 360 54° 27′ 44″
Pyramída Senusreta I. Senusret I. 1971 – 1926 1 9 Objekt v zlom stave. Subštruktúra je zatopená vodou.
Senusret zhliada na Obe zeme Lišt 105 61,25 225 093 49° 23′ 55″
Biela pyramída Amenemhet II. 1926 – 1892 Dnes je z pyramídy hromada nepálených tehál. Subštruktúra podobná Neferirkareho pyramíde.
Amenemhet je dobre zaopatrený Dahšúr 84
Pyramída Senusreta II. Senusret II. 1897 – 1878 1 1 Subštruktúra je inovatívna, vstup no nej sa nachádza v jednej z blízkych hrobiek a jej dispozícia pripomína bludisko.
Senusret sa zjavuje v žiary Láhún 106 48,6 185 665 42° 35′
Pyramída Senusreta III. Senusret III. 1878 – 1841? 7 Jadro pyramídy pozostáva len zo sušených tehál, bez kamennej výstuže. V komplexe sa našiel väčší počet šperkov a ďalších predmetov, ktoré patrili dcéram panovníka.
Božská moc premien [Senusreta] Dahšúr 105 78 288 488 56° 18′ 35″
Čierna pyramída Amenemhet III. 1844 – 1797 Subštruktúru je členitá a rozdelená na dve, chodbou spojené časti pre kráľa a jeho dve manželky. Miestami sa podobá subštruktúre Stupňovitej pyramídy. Ešte počas stavby sa objavili statické poruchy kvôli neadekvátnemu podložiu pyramídy.
Amenemhet je mocný Dahšúr 105 75 274 625 57° 15′ 50″
Pyramída Amenemheta III. v Hawáre Amenemhet III. 1844 – 1797 Dnes je z nej kopec sušených tehál, pri ktorej sa kedysi nachádzal rozľahlý chrámový komplex, považovaný za predobraz Mínóovho Labyrintu. Pyramída má originálne riešenie statického zabezpečenia subštruktúry.[9]
Amenemhet žije Hawára 105 58 200 158 48° 45′
Pyramída Amenemheta IV. Amenemhet IV. (?) 1799 – 1787 Jednoduchá subštruktúra, inšpirovaná hawárskou pyramídou Amenemheta III.
Mazghúna 52,5 30 316
Pyramída Neferusobek Neferusobek (?) 1787 – 1783 Veľmi poškodená pyramída dcéry Amenemheta III. a možno manželky Amenemheta IV., s čiastočne zachovanou superštruktúrou.
Mazghúna

13. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Pyramída Ameneja Aamua Amenej Aamu okolo 1750 Takmer zničená pyramída málo známeho panovníka.
Dahšúr 52,5
Chendžerova pyramída Chendžer okolo 1745 1 Subštruktúra bola postavená podľa hawárskeho vzoru.
Sakkára 52,5 37,35 44 096 55°
Pyramída v južnej Sakkáre Pyramída má nedokončené jadro. Subštruktúra hawárskeho vzoru je dokončená a patrí k jedným z najkrajších zo Strednej ríše.
Sakkára 78,75

Druhé prechodné obdobie a Nová ríša

17. a 18. dynastia
Súčasný názov Staviteľ Obdobie vlády (cca) Kult. pyr. Kráľ. pyr. Popis
Pôvodný názov Lokalita Zákl. [m] Výška [m] Objem [m³] Sklon
Pyramída Nebucheperreho Antefa Nebucheperre Antef niekedy 1640 – 1532 Zničená superštruktúra.
Dra Abú en-Naga 12 60°
Pyramída v Dra Abú en-Naga Ahmose I. alebo Kamose niekedy 1640 – 1532 Superštruktúra zničená, subštruktúra nebola zatiaľ preskúmaná. Podľa nepriamych dôkazov z okolia objektu môže ísť o pyramídu Ahmoseho I. alebo jeho brata Kamosa.
Dra Abú en-Naga 60°
Pyramída v Abyde Ahmose I. niekedy 1640 – 1532 Pyramída Titešeret, matky Ahmoseho I., ktorý založil 18. dynastiu, prvú obdobia Novej ríše. V súčasnosti prebieha jej výskum.[10]
Abydos 50 60°

Poznámky
  1. Všetky chronologické údaje podľa Baines & Málek (2000) a Lehner (1997).
  2. Lehner 1997, s. 96
  3. Behná (dnes už neexistuje), Sajlá, Záwíja el-Mejjitín, Sinki, Nagáda, Kula, Edfú a Elefantína
  4. Verner 2008, s. 121–122
  5. Iné hypotézy ju prisudzuj majiteľom s menami Nebka, Vehemka, Džedefhor a Baufre. (Lehner 1997, s. 139) a (Verner 2008, s. 183–184)
  6. Verner 2008, s. 255
  7. Verner 2008, s. 275
  8. Verner 2008, s. 283
  9. Verner 2008, s. 333
  10. Varner 2008, s. 343

Pozri aj

Literatúra
  • Baines, John; Málek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345
  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
  • Shaw, Ian, ed. (2003), Dějiny starověkého Egypta, Praha: BB/Art, ISBN 8072579754
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
  • Zamarovský, Vojtech (1986), Jejich veličenstva pyramidy, Praha: Československý spisovatel
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.