Michal Hreus

S hokejom začínal v rodnom meste v klube MsHK Žilina. Ako pätnásťročný odišiel do Prahy, kde žil jeho brat a začal uvažovať, že by mohol byť profesionálnym hráčom, do prvého mužstva Sparty Praha si ho vybral tréner Tomáš Netík. Následne pôsobil v nemeckej najvyššej súťaži DEL. S mužstvom Mad Dogs München získal v sezóne 1993/94 titul, v decemberi 1994 však klub pre finančné problémy skrachoval a odstúpil zo súťaže, Hreus prestúpil do klubu Adler Mannheim, čo s odstupom čase považuje za správnu voľbu, na rozdiel od ďalšieho prestupu do Krefeld Pinguine, kde podľa jeho slov nemali hráči dobré vzťahy, čo malo negatívny vplyv na ich výkony.[2] V mužstve bol jeho spoluhráčom ďalší slovenský hokejista Peter Ihnačák.

Hreus sa pred ročníkom 1998/99 vrátil na Slovensko. Prvý rok v extralige odohral v Skalici, klub vybojoval tretie miesto, čo bol historický úspech. V lete s snažil o prestup do Slovana Bratislava, vedenie Skalice však nesúhlasilo, k prestupu došlo až v decembri 1999. [3] Mužstvu pomohol získať extraligový titul. Hráčom tohto klubu bol až do sezóny 2001/02, v priebehu ktorej prestúpil do Lukko Rauma vo fínskej najvyššej súťaži SM-liiga. Nasledujúci ročník začal v MsHK Žilina, ukončil v českom Litvínove.

V priebehu sezóny 2004/05 sa vrátil zasa do Žiliny, o ďalší rok bol jedným z jej najdôležitejších hráčov pri zisku prekvapivého majstrovského titulu. [4] 12. januára 2007 Žilina porazila favorizovanú Spartu Praha 4:2 na Európskom pohári majstrov v Petrohrade. [5] O niekoľko dní o neho prejavil záujem jeho bývalý klub Slovan Bratislava a čerstvo vymenované žilinské vedenie ho uvoľnilo na hosťovanie do 30. apríla (spolu s obrancom Daliborom Kusovským). [6] Po úspechu v podobe majstrovského titulu s ním vedenie podpísalo jednoročný kontrakt. [7] V ďalšej sezóne Slovan získal opäť titul po dramatickej sérii 7 zápasov vo finále play-off proti HC Košice. Od sezóny 2009/10 hral opäť v Žiline, mužstvo dvakrát uspelo v baráži o záchranu v extralige. V priebehu ročníka 2011/12 prestúpil do prvoligového mužstva HC Dukla Senica. V ďalšom roku klub vyhral základnú časť súťaže, v play-off však prekvapujúco vypadol s ôsmym klubom tabuľky HC 07 Detva. Hreus následne znovu prestúpil do Žiliny, kde v závere súťaže odohral jeden zápas. [8]

Počas pôsobenia v DEL získal nemecké občianstvo, slovenské si však ponechal, no na Slovensku bol pomerne neznámy. V novembri 1996 ho reprezentačný tréner Jozef Golonka nominoval na Nemecký pohár, čo sa stretlo so všeobecným prekvapením. Športoví novinári si telefonicky overovali jeho štátnu príslušnosť v mužstve Krefeldu. Hral v útoku s Vlastimilom Plavuchom a Slavomírom Ilavským. [10] Tréner Ján Filc ho nominoval na MS 2000, kde Slovensko získalo striebornú medailu, Hreus zaznamenal víťazný gól vo štvrťfinále proti USA, ktoré Slovensko napokon vyhralo 4:1. Spolu v slovenskej reprezentácii odohral 43 zápasov, strelil 9 gólov.

• Michal Hreus štatistiky na eurohockey.net