Karol Rusznyák

S hokejom začínal v Slovane Bratislava. Za tento klub hrával v česko-slovenskej lige. Od sezóny 1989/90 hral dva roky v 1. českej národnej hokejovej lige za HC Tábor v rámci povinnej vojenskej služby. Snažil sa odohrať druhý rok v armádnom prvoligovom mužstve Dukla Trenčín, do základného kádra Júliusa Šuplera sa však neprebojoval.[1] Od ročníka 1991/92 pôsobil opäť v Slovane. V poslednej sezóne česko-slovenskej ligy 1992/93 zaznamenal 122 trestných minút, čo bolo najviac v celej súťaži.

V Slovane hral aj po vzniku slovenskej extraligy, v ročníku 1994/95 dosiahol najviac asistencií v lige. V priebehu nasledujúceho ročníka prestúpil do HC Pardubice. Mužstvo po neúspešnej základnej časti hralo o udržanie sa v českej extralige, v štvorčlennej skupine obsadilo 2. priečku, napokon však nevypadlo žiadne mužstvo, keďže súťaž sa rozšírila o ďalších dvoch účastníkov.

Sezónu 1996/97 odohral v HC Košice, 27. januára 1997 v zápase proti Slovanu Bratislava strelil štyri góly.[2] V zápase nadstavbovej časti proti tomuto klubu hokejkou natrhol ucho súperovho obrancu Bystríka Ščepka, čo kritizoval tréner Slovana Ernest Bokroš.[3] Košice sa prebojovali do finále play-off, v ktorom prehrali s Duklou Trenčín.

V ročníku 1997/98 hral opäť za Slovan Bratislava. V predposlednom zápase finálovej série proti HC Košice vážne fauloval Igora Libu, keď ho dvakrát pichol hokejkou do tváre. Hlavný rozhodca Ján Čaprnka neskôr uviedol, že nikdy nič podobné nevidel. Liba dlhší čas prijímal len tekutú stravu.[4] Disciplinárna komisia udelila Rusznyákovi zákaz činnosti na tri mesiace, neskôr mu posledných deväť zápasov odpustila a na ďalšie tri mesiace dostal podmienečný trest. Liba zvažoval podanie trestného oznámenia.[5] V rozhodujúcom piatom zápase Rusznyák z tohto dôvodu nenastúpil. Slovan zvíťazil 3:2 po predĺžení a vybojoval prvý majstrovský titul v slovenskej extralige.

V ďalšej sezóne sa Slovan opäť stretol vo finále play-off s HC Košice, pričom prehral 1:3 na zápasy. Po tomto neúspechu mu vedenie neponúklo predĺženie kontraktu. Ročník 1999/00 odohral v Dukle Trenčín.[1] Klub prehral v semifinále play-off so Slovanom, v súboji o 3. miesto porazil HKm Zvolen.

Od ďalšej sezóny hral v tretej nemeckej najvyššej súťaži Oberlige za EHC Wolfsburg, mužstvu pomohol vybojovať postup do 2. bundesligy.

Pred ročníkom 2002/03 sa stal hráčom maďarského mužstva Alba Volán Székesfehérvár, k jeho rozhodnutiu podpísať zmluvu napomohla skutočnosť, že klub trénoval Ján Jaško a hrali v ňom Tomáš Šille, Pavol Fedor a Rastislav Ondrejčík. Podľa vlastných slov bol milo prekvapený záujmom maďarských fanúšikov o hokej.[6] V mužstve pôsobil tri roky a získal tri tituly maďarskej ligy. Okrem tejto súťaže klub účinkoval aj v medzinárodnej interlige, v ktorej zvíťazil v sezóne 2002/03. V novembri 2002 ho disciplinárna komisia potrestala pokutou 150 000 forintov (25 000 Sk) za úder hokejkou do tváre Zoltána Hegyiho z Ferencvárosu Budapest. Hegyi, ktorý podal aj trestné oznámenie, nesúhlasil s výškou trestu a požadoval niekoľkomesačný zákaz činnosti.[5]

V ročníku 2005/06 pôsobil v Oberlige v mužstve ETC Crimmitschau, posledné dva roky aktívnej kariéry odohral v tretej rakúskej lige v mužstvách UEC Mödling a HC die 48er, pričom toto pôsobenie vnímal už len ako hobby, kde nešlo o body.[6]

Prehľad medailí
Mužský ľadový hokej
Reprezentácia: Česko-Slovensko
Majstrovstvá sveta do 20 rokov
striebro	Piešťany, Nitra, Trenčín, Topoľčany 1987
Reprezentácia: Slovensko
Majstrovstvá sveta C-kategórie
zlato	Poprad, Spišská Nová Ves 1994

Reprezentoval Česko-Slovensko na domácich MS juniorov 1987, kde mužstvo vybojovalo strieborné medaily.

Bol členom výberu Júliusa Šuplera na MS 1994 C-kategórie v Poprade a Spišskej Novej Vsi. V zápase proti Bulharsku zaznamenal hetrik.[8] Slovensko vyhralo turnaj a vybojovalo postup do B-kategórie. Reprezentoval aj na neúspešnej kvalifikačnej časti v rámci ZOH 1998 v Nagane. V slovenskej reprezentácii spolu odohral 47 zápasov, strelil 9 gólov.

Po ukončení hráčskej kariéry sa venuje trénerskej činnosti, v Slovane Bratislava trénuje dorastencov.[6]

• Karol Rusznyák štatistiky na Eliteprospects.com
• Karol Rusznyák štatistiky na eurohockey.net
• Karol Rusznyák klubová štatistika na hockeyDB.com