Mechelen

Mechelen (fr. Malines, nem. Mecheln) je belgické mesto a správne centrum jedného z obvodov provincie Antverpy vo Flámskom regióne. Obec Mechelen okrem vlastného mesta zahŕňa bývalé obce Heffen, Hombeek, Leest, Muizen a Walem a patrí k nej i osady Nekkerspoel a Battel. S 80 176 obyvateľmi je Mechelen desiatym najväčším mestom v Belgicku.

Mechelen
franc. Malines
nem. Mecheln
(Mesto)
 
 Radnica
Symboly obce
Erb Vlajka
Zemepisné údaje
Štát Belgicko
Región Flámsko
Spoločenstvo Flámske
Provincia Antverpy
Okres Mechelen
Súradnice 51° 01' s. š., 4° 28' v. d.
Rozloha
– Poľnohosp. pl.
– Zastavané pl.
– Iné pl.		 65,19 km² (2009)
56,4%
15,19%
28,41%
Demografické údaje (zdroj: fgov.be)
Počet obyvateľov
– Muži
– Ženy
Hustota obyvateľstva		 80 940 (01/01/2010)
48,86%
51,14%
1 242 obyv./km²
Veková štruktúra
– 0 – 19 rokov
– 20 – 64 rokov
– 65 rokov a viac
21,16%
61,36%
17,47%
Cudzinci 8,02% (01/01/2008)
Ekonomika
Nezamestnanosť 11,94 % (1. 1. 2006)
Priemerný ročný príjem 13 910 €/obyv. (2003)
Poloha
-
Poloha obce v provincii Antverpy
Ďalšie informácie
PSČ 2800
Telefónna predvoľba 015
Oficiálny web http://www.mechelen.be

Mechelen sa nachádza v metropolitnej oblasti známej ako flámsky diamant na pol cesty medzi Bruselom a Antverpami vo vzdialenosti asi 25 km od oboch. Leží na rieke Dijle, a preto býva označované ako „Dijlestad“.

V roku 1559 sa Mechelen stal sídlom arcibiskupstva a od roku 1962 zdieľa túto funkciu s Bruselom.

Dejiny

Archeologické nálezy, ktoré dokazujú osídlenie území medzi Bruselom, Leuvenom a Antverpami v dobe laténskej, sa koncentrujú najmä v okolí Mechelenu, kde boli pôvodne mokrade. Medzi tieto nálezy patrí 8,4 m dlhá kanoe z dubového kmeňa a osada s asi piatimi drevenými domami pri Nekkerspoele.

Územie Mechelenu pri rieke Dijle bolo osídlené aj v období Galorománov, ako to dokazuje niekoľko rímskych ruín a ciest.

V 3. - 4. storočí bola oblasť za slabnúceho vplyvu Rimanov osídlená germánskymi kmeňmi. Podľa tradície oblasť v 8. storočí pokresťančil škótsky alebo írsky misionár svätý Rumold (holandsky Rombout) a pravdepodobne tu založil aj kláštor.

V roku 1303 Mechelenu udelil mestské práva brabantský vojvoda Ján II. V tom čase sa začala aj rivalita medzi Mechelenom a Antverpami.

V 15. storočí sa Mechelen dostal pod vládu burgundského vojvodstva a nastalo obdobie rozkvetu. V roku 1473 Karol Smelý do mesta presunul niekoľko politických inštitúcii a až do Francúzskej revolúcie bol Mechelen sídlom vrchného súdu.

V neskorom stredoveku Mechelen bohatol vďaka obchodu so súknom a v prvej polovici 16. storočí za vlády Margaréty Habsburskej sa stal dokonca hlavným mestom Nizozemska (približne dnešné Holandsko, Belgicko a Luxembursko).

V druhej polovici 16. storočia prudko poklesol politický vplyv Mechelenu, pretože veľa vládnych inštitúcií bolo presunutých do Bruselu. Stratu politickej moci však vynahradil vzostup v cirkevnej hierarchii – roku 1559 sa stal Mechelen sídlom arcibiskupstva, a teda duchovným hlavným mestom Nizozemska. V roku 1572 počas osemdesiatročnej vojny mesto vypálili a vyplienili Španieli. Po tejto udalosti muselo byť mesto prestavané. V tomto období tu začala výroba nábytku, ktorá pretrváva dodnes.

V roku 1781 nariadil cisár Jozef II. Habsburský zbúranie mestských hradieb. Na ich mieste je dnes vnútorný cestný okruh.

19. storočie znamenalo nástup priemyslovej revolúcie. V roku 1835 bola otvorená prvá železničná trať v Európe medzi Bruselom a Mechelenom, ktorý sa stal belgickým železničným uzlom. To viedlo k rozvoju rôznych odvetví kovospracujúceho priemyslu, okrem iného železničného strojárenstva, ktoré je v meste dodnes.

Pamiatky
Socha Margaréty Habsburskej a katedrála sv. Rumolda
  • Katedrála svätého Rumolda (Sint-Romboutskathedraal) bola postavená v 13. - 16. storočí v štýle brabantskej gotiky. Jej veža má výšku 97 m (hoci pôvodné plány počítali s výškou 167 m) a je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Má dve zvonkohry, každú so 49 zvonmi.
  • V meste sa nachádza niekoľko ďalších kostolov, ako napr. Sint-Janskerk (kostol sv. Jána), Kerk van Onze-Lieve-Vrouw-over-de-Dijle, baroková bazilika Basiliek van Onze-Lieve-Vrouw-van-Hanswijk alebo Sint-Pieter en Pauluskerk (kostol sv. Petra a Pavla).
  • Na námestí Grote Markt sa nachádza radnica a početné historické domy. K budove radnice patrí bývalá gotická tržnica so súknom (Lakenhal) a zvonica (Belfort) zapísaná ma zozname svetového dedičstva.
  • Klein Begijnhof a Groot Begijnhof (malý a veľký dvor bekýň) boli v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
  • Palác Margaréty z Yorku, nevlastnej starej matky Karola V., má gotickú fasádu a slúži ako divadlo.
  • Palác Margaréty Habsburskej, tety Karola V., bol pôvodne sídlom vrchného súdu a dnes slúži ako justičný palác. Jeho renesančné záhrady sú prístupné verejnosti.

Významné osobnosti

Partnerské mestá

Pozri aj
  • Zoznam belgických miest

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mechelen

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mechelen na českej Wikipédii.

Belgický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.