Administratívne členenie Belgicka

Ústava krajiny bola zmenená 14. júla 1993, čím sa vytvoril federálny štát s federálnou vládou a týmito administratívnymi jednotkami:

  1. jazykové spoločenstvá (jazykové komunity):
  2. regióny (=oblasti; líšia sa od jazykových spoločenstiev najmä pokiaľ ide o nemecky hovoriace spoločenstvo a región hlavného mesta):
  3. provincie
  4. obce

Problémy medzi jednotlivými orgánmi sa riešia na Arbitrážnom súde. Mechanizmus jeho fungovania dovoľuje kompromisy.

Flámske spoločenstvo v roku 1980 vytvorilo na území Flámskeho regiónu svoju vládu. Presahujúce územia regiónov a komunít vytvorili dve zvláštnosti: teritórium hlavného mesta Brusel je začlenené do oboch spoločenstiev a celá nemecky hovoriaca oblasť leží vo Valónsku.

Na najvyššom stupni tohto usporiadania je federálna vláda, ktorá riadi zahraničné veci, rozvojovú pomoc, obranu, políciu, ekonomické otázky, sociálne veci, energetiku, telekomunikácie a vedecký výskum. Má obmedzené právomoci vo vzdelávaní, kultúre. Federálna vláda kontroluje viac ako 90 percent daní. Vlády jednotlivých komunít sú zodpovedné za otázky v oblastiach jazyka, kultúry a vzdelania vo väčšine škôl ako aj správy knižníc a divadiel. Tretí stupeň – regionálne vlády sa zaoberajú najmä oblasťami ako správa budov a majetku, bývanie ,alebo doprava. Napríklad povolenie na stavbu školy v Bruseli patrí pod verejný školský systém, ktorý spadá pod regionálnu vládu v Bruseli. No škola ako inštitúcia by spadala pod reguláciu flámskej vlády – ak by sa v nej vyučovalo po holandsky - alebo pod vládu francúzskeho spoločenstva - ak by sa v nej vyučovalo po francúzsky.

Zdroje
Belgický portál
Politický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.