Béguinages

Béguinages (flámsky: begijnhof) sú špecifické architektonické objekty, skupiny menších domov obohnaných múrom, ktoré boli v stredoveku obývané bekyňami. Bekyne tvorili ženské náboženské združenie vo vnútri rímskokatolíckej cirkvi, založené v 13. storočí v Holandsku pre ženy, ktoré chceli slúžiť Bohu bez toho, aby sa odlúčili od sveta.

Svetové dedičstvo UNESCO

Flemish Béguinages*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Belgicko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii, iv
Identifikačné č.	855
Región**	Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis	1998  (22. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

V roku 1184 založil kňaz Lambert de Begue (prezývaný Kokta) v Lutychu ženské náboženské spolky, ktoré po ňom prijali meno béguines – bekyne. Toto hnutie bolo pôvodne vyvolané veľkým populačným nepomerom mužov a žien v dôsledku križiackych výprav.^{[chýba zdroj]} Voľné združenie osôb sa postupne pretvorilo v rád, ktorý však nebol tak prísny ako iné uzavreté rády. Členovia neskladali rehoľný sľub a svojim členom rád prikazoval síce poslušnosť a pokánie, ale nie chudobu, ako tomu bolo u mníšok. Mnohé členky boli vdovy, či slobodné ženy z bohatých a vážených rodín. Ich cieľom bola modlitba, rozjímanie a charitatívna činnosť. Väčšinou sa starali o chorých a starých ľudí a tiež vyrábali krajky a oblečenie, čo bol jeden zo zdrojov financií. Postupne vznikla i mužská obdoba Rádu – beguini alebo tiež berghardovia.

Od začiatku 13. storočia sa hnutie šírilo z Belgicka cez Francúzsko a Nemecko. Aj v Česku sa značnou mierou podieľali na charitatívnej činnosti tej doby (napr. Brno, Český Krumlov, Kolín). Ekonomická nezávislosť Rádu priniesla i myšlienkovú voľnosť a vo vnútri hnutia sa šírili názory nezlučiteľné s oficiálnymi stanoviskami katolíckej cirkvi.

Bekyne napr. hlásali, že prostopašnosť nemôže poškvrniť ľudského ducha a neskôr popierali i Kristove božstvo a panenstvo Matky Božej. Preto všeobecný cirkevný snem vo Viedni v roku 1311 nariadil ich potlačenie. Veľa členov tejto sekty sa uchýlilo do Čiech a na Moravu. Pretože sa schádzali v jaskyniach a jamách, hovorilo s im tu „jamníci“. Po čase boli potlačení i tu. Dnes existujú už len v Belgicku.

Veľmi zachovalé béguinages sa nachádzajú najmä v Belgicku a v roku 1988 boli zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.