Chorvátsky Grob

Chorvátsky Grob (historicky slov. Horvátsky Grob, maď. Horvátgurab, chorv. Hrvatski Grob alebo Crveno Brdo, nem. Kroatisch-Eisgrub) je obec na Slovensku v okrese Senec. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1589 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1880. K obci patrí miestna časť Čierna Voda s kostolom sv. Jána Pavla II. z roku 2014.

Chorvátsky Grob
obec
Štát Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Malokarpatsko
Nadmorská výška 141 m n. m.
Súradnice 48°13′39″S 17°17′27″V
Rozloha 15,12 km² (1 512 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 328 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 418,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1214
Starosta Vladimíra Vydrová[3] (nezávislá)
PSČ 900 25
ŠÚJ 507911
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa poslať email
Telefón 45996310
Fax 45996320
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Chorvátsky Grob
Webová stránka: chorvatskygrob.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Dejiny

Trvalé osídlenie lokality doložené archeologickými nálezmi je už z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Monar pochádza z roku 1214. V tom čase sa v obci vyrábali šperky. Prví Chorváti prišli na územie Chorvátskeho Grobu v roku 1552. Podľa poznámky zo zápiskov z roku 1553 chorvátskych kolonistov povolal a usadil gróf Illésházy. Chorváti sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvinula sa domáca výroba a ľudový výtvarný prejav - rezbárstvo, čipkárstvo, výšivkárstvo a maliarstvo. V rokoch 1634 - 1780 v obci žilo čisto chorvátske obyvateľstvo.

K výraznému ústupu chorvátčiny došlo začiatkom 20. storočia, no jej prítomnosť pretrváva v obci až dodnes.

Súčasnosť

V roku 2001 bolo v obci sčítaných 1587 obyvateľov. Koncom roku 2009 žilo v obci vyše 3 000 obyvateľov. K 31. 12. 2015 bol počet obyvateľov v obci 5 040 a k 31. 12. 2016 sa v obci nachádzalo už 5 388 obyvateľov.

Demografia
údaje: [4]
Národnosť 2011 % 2001 % 1991 % 1921 1910 % 1880 %
Maďari 34 >0,5% 13 >0,5% 15 >0,5% 1 >0% 85 7% 25 3%
Slováci 3526 93% 1546 91% 1539 98% 1193 99% 687 60% 223 26%
Rusíni 3 >0% - - - - - - 23 2% - -
Rómovia 2 >0% - - 1 >0% - - - - - -
Ukrajinci 4 >0% 1 >0% - - - - - - - -
Česi 26 >0,5% 9 >0,5% 12 >0,5% - - - - - -
Nemci 8 >0% 3 >0% 1 >0% - - 9 >0,5% 11 1%
Poliaci 5 >0% 1 >0% 1 >0% - - - - - -
ostatní/ (z toho Chorváti) 60 (31) 2% 14 (10) >0,5% 2 >0% 5 >0% 333 (330) 29% 602 (545) 70%
nezistení 121 3% - - - - - - - - - -
CELKOM 3789 - 1587 - 1571 - 1199 - 1137 - 861 -

2011

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

materinský jazyk počet hovoriacich
spolu 3789
slovenský 3462
nezistený 135
chorvátsky 82
ostatné 43
maďarský 37
český 30
Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2011.
vierovyznanie počet
spolu 3789
Rímskokatolícka cirkev 2327
bez vyznania a nezistení 1209
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) 122
ostatné 107
Gréckokatolícka cirkev 24
Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.

1910

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1910

V roku 1910 sa nezisťoval materinský jazyk obyvateľa, teda reč, ktorou s daným obyvateľov hovorili rodičia (v prípade dvoch rečí sa prihliadalo na reč matky), a ktorú, hovoriaci používal pri komunikácií s okolím, ale prihliadalo sa na osobnú preferenciu odpovedajúceho. Išlo o reč, ktorou odpovedajúci najčastejšie a najradšej hovorí, dokonca to mohol byť aj jazyk, ktorý sa obyvateľ naučil v škole a mohol byť tak odlišný od jazyka jeho matky (rodičov). Bol to výsledok silnejúcej maďarizácie zo strany uhorských úradov, kedy sa mnoho obyvateľov hlásilo za Maďarov z ekonomických, politických a spoločenských dôvodôv (tzv. papieroví Maďari). Vo veľa prípadoch však išlo o skreslené štatistické údaje zo strany sčítavacích komisárov.

Zatiaľ čo na konci 19. storočia,podľa uhorského sčítania ešte v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, na začiatku 20. storočia sa chorvátske obyvateľstvo vo veľkej miere poslovenčilo (najmä kvôli jazykovej príbuznosti slovenčiny a chorvátčiny) a v roku 1910 už tvorilo iba významnú menšinu. Naďalej sa však zachovávala kultúrna odlišnosť a povedomie o chorvátskom pôvode.

jazyk počet hovoriacich
spolu 1137
slovenský 687
chorvátsky 330
maďarský 85
rusínsky 23
nemecký 9
ostatné 3
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910.
vierovyznanie počet
spolu 1137
Rímskokatolícka cirkev 1100
Gréckokatolícka cirkev 23
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) 14
Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910.

1880

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1880

Na konci 19. storočia v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, ktoré prišlo do obce v priebehu 16-17.storočia.

materinský jazyk počet hovoriacich
spolu 861
chorvátsky 545
slovenský 223
nezistení 49
maďarský 25
nemecký 11
ostatné 8
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.

Verejná doprava

Verejnú dopravu do obce zabezpečuje spoločnosť Slovak Lines z AS Mlynské nivy/Zlatých pieskov linkou č. 525, 527 (cez miestnu čast Čierna Voda) a linkou č. 528 (cez Ivanku pri Dunaji a Bernolákovo). Autobusy SLOVAK LINES premávajú podľa cestovného poriadku v sekcii Regio[5]. Cestovné v rámci Bratislavského kraja je integrované prostredníctvom IDSBK. Obec Chorvátsky Grob je v IDSBK zóne 525 a miestna čast Čierna Voda v zóne 610.

Výsledky komunálnych volieb 2018

V komunálnych voľbách 2018 si občania Chorvátskeho Grobu zvolili za starostu Ing. Vladimíru Vydrovú. V obecnom zastupiteľstve je zvolených 11 poslancov.

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Sčítanie 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
  5. Slovak Lines, https://www.slovaklines.sk/hlavna-stranka.html,October 4, 2017

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.