Mak siaty

• Papaver officinale

Jednoročná rastlina s kvetmi, ktoré sú bielej, ružovej, červenej alebo fialovej farby.

Mak sa využíva už niekoľko tisíc rokov. Najstaršie stopy dokladajúce jeho využívane pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. O tisíc rokov neskôr sa v Mezopotámii využíval ako zdroj ópia. Niektoré civilizácie, ako napr. Egypťania, využívali ópium ako sedatívum.[1]

V 9. storočí sa mak siaty dostal z oblasti Perzie na územie Číny, kde sa neskoršie, približne v 18. storočí, stalo ópium významnou silou ovplyvňujúcou spoločnosť.

Mak siaty je bohatým zdrojom vápnika (obsahuje ho 12-násobne viacej ako kravské mlieko), ale aj iných minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín.

100 gramov zrelého maku siateho obsahuje: 41,56 g tukov, 28,13 g sacharidov, 17,99 g bielkovín, 19, 5g vlákniny, minerály a vitamíny.

Na území Česka a aj Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať počiatkom 19. storočia po katastrofálnych škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku. V roku 1896 sa mak pestoval na ploche 1 772 ha, s priemerným výnosom 0,71 t/ha, najviac v stredných Čechách okolo Prahy a v okolí Tábora a Čáslavi.[2] Do roku 1946 vzrástla plocha, na ktorej sa mak pestoval, na 31 000 ha a od tej doby postupne klesala na menej než 8 000 v roku 1989, potom začala prudko vzrastať až k 30 000 ha v roku 1994. Ďalší prudký skok nasledoval po roku 2004 (hektárové výnosy 0,9 t/ha) a v roku 2007 bolo makom osiatych temer 60 000 ha (0,58 t/ha).[3] Pestovanie maku postupne nahradilo plodiny regulované EÚ, ako je cukrová repa.

Medzi odrody vyšľachtené v Česku patrí Azur (pestovaný počas rokov 1928 – 73), Hanácký modrý (1934 – 80), Dubský stříbrošedý (1944), Modran (1969) a Amarin (1975). Za poslednú dobu sa podarilo vyšľachtiť veľa zaujímavých, predovšetkým bielosemenných odrôd pod názvom Sokol, Racek (2008), Orel (2008), ale i odrodu s okrovou farbou semena Redy[4]. Z odrôd českého modrého maku sú pestované Orfeus (2009), Orbis (2012)[5], Aplaus (2014), Opex (2015), Onyx (2016). Zo slovenského šľachtenia vznikli odrody Dubník (1985), Gerlach (1990), Albín (1991), Magik (1993), Opal (1995), Bergam (1998), Maratón (2000), Malsar a Major (2002)[6].

Makový závin

Využitie

Semená maku siateho

Takmer celá produkcia je určená pre potravinárstvo, makovina (Caput papaveris, Fructus papaveris maturity, t. j. čisté, vyklepané makovice so stopkou najviac 10 cm dlhou) sa využíva vo farmácii. Mak sa široko používa predovšetkým pri príprave makového pečiva. Viac než 4/5 produkcie sa exportuje, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou. V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín).

V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča. Pri hodnotení policajnou hliadkou by veľkých pojedačov makových koláčov preto mohlo čakať aj obvinenie z riadenia pod vplyvom omamných a psychotropných látok.[8]

Pri zbere maku je nutné klásť dôraz na zrelosť semena. Nedozreté semeno maku môže obsahovať viacej kodeínu, ktorý má sedatívne účinky.[9]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mak siaty
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mak siaty
• Wikislovník ponúka heslo Mak siaty

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mák setý na českej Wikipédii.