Krv

U človeka tvorí krv 8 až 9 % hmotnosti tela. Jej objem je priemerne 5 litrov. Stále sa obnovuje – všetky zložky však individuálne. Krv je červená nepriehľadná (viskózna) suspenzia prúdiaca v krvných cievach, skladá sa z tekutej zložky – krvnej plazmy (56 %), z rôznych typov buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky) (44 %) a spolu s tkanivovým mokom vytvára vnútorné prostredie organizmu. Krv sa nedostáva do priameho styku s tkanivami – prúdi v uzavretých rúrkach a predovšetkým sprostredkúva prenos látok a dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Strata krvi bez následkov je 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť.

• krvná plazma:
  • krvné sérum
  • fibrinogén
  • protrombín
• krvné telieska (krvné bunky, krvinky) (hemocyty):
  • červené krvinky (erytrocyty)
  • biele krvinky (leukocyty)
  • krvné doštičky (trombocyty)

Krv okrem krvného séra sa nazýva krvný koláč.

Krv pozostáva z krvných teliesok (približne 44 % obsahu krvi) a krvnej plazmy (približne 55% obsahu krvi) a vodného roztoku obsahujúceho proteíny, soli a jednoduché molekulárne látky ako napr.monosacharidy. Krv tiež obsahuje hormóny, rozpustené plyny, živiny (cukor, lipidy a vitamíny).

Z chemicko-fyzikálneho hľadiska je krv suspenziou, čiže zmes tekutých a tuhých látok. Krv má oproti plazme kvôli prítomným červeným krvinkám zvýšenú viskozitu. Čím vyšší obsah hematokritu, tým je nižšia rýchlosť prúdenia krvi. Vďaka tvárnosti červených krviniek sa krv pri vyššej prietokovej rýchlosti nespráva ako suspenzia, ale ako emulzia.

Hodnota pH krvi je 7,4. Ak táto hodnota klesne pod hranicu (cca 7,35), hovoríme o acidóze (kyslosť), ak je hodnota vyššia (cca 7,45), hovoríme o alkalóze (zásaditosť).

• Zabezpečuje metabolizmus všetkých buniek (privádza živiny a kyslík do tkanív, odvádza splodiny látkovej premeny, privádza vitamíny, hormóny a zasahuje do regulácie organizmu).
• Zúčastňuje sa pri riadení homeostázy (udržuje stále pH, stály osmotický tlak, stálosť vzájomného pomeru iónov – acidobázickú rovnováhu, stálu telesnú teplotu).
• Krv má význam pri obrane organizmu proti infekcii.
• Stálosť objemu krvi, má význam pri udržovaní a riadení krvného tlaku.
• Transportuje teplo v organizme

• anémia – znížená hladina červených krviniek (únava, bledosť)
• leukémia – nádorová porucha tvorby bielych krviniek
• diseminovaná intravaskulárna koagulácia (DIC)
• hemofília - porucha zrážania krvi
• sepsa – otrava krvi

Pri poranení cievy sa rozpadajú červené krvné doštičky, ktoré uvoľňujú enzým trombokináza. Protrombín sa za prítomnosti vápenatých iónov (Ca²⁺) premieňa na trombín. Pôsobením trombínu sa v krvnej plazme rozpustná látka fibrinogén mení na nerozpustný fibrín. Fibrín vytvorí sieť vlákien, do ktorých sa zachytia krvinky. Vznikne krvný koláč, poranená cieva sa uzavrie. Koláč vytlačí krvné sérum (krvná plazma bez fibrinogénu). Po uzatvorení cievy pôsobia protizrážanlivé faktory. Pokiaľ nepôsobia, vznikajú trombózy (zrazená krv v cievach). Tie môžu byť zanesené na iné miesto – upchajú cievu zásobujúcu krvou niektorý orgán – dochádza k embólii.

Objavil ich rakúsky lekár Karl Landsteiner. Prvá publikácia o nich vyšla vo Viedenskom medicínskom týždenníku pod titulom „O fenoméne zhlukovania normálnej ľudskej krvi“ v roku 1901, a v roku 1930 dostal za tento objav Nobelovú cenu. Táto teória bola založená na existencii antigénu (molekuly na povrchu membrány červených krviniek) a protilátky (v krvnej plazme). Napriek tomu si ešte stále mnohí myslia, že tento úspech patrí českému lekárovi Janovi Janskému.

• Krvná skupina A sa objavila asi pred 25 000 – 15 000 rokmi.
• Zmena človeka z lovca na roľníka zapríčinilo, že imunitný systém musel byť oveľa výkonnejší ako predtým. Krvná skupina A sa čoskoro začala rýchlo rozširovať. Gény tejto krvnej skupiny sa dostali cez Áziu a Predný Východ až do Európy, kde je rozšírená dodnes.
• Má antigén A a protilátku B v plazme.

• Krvná skupina B vznikla v oblasti Himalájí a Indie pred 15 000 – 10 000 rokmi.
• V tomto regióne vládli pre ľudí extrémne životné podmienky. Podnebie bolo drsné, zásobovanie potravinami nepravidelné a často veľmi jednostranné. Ich imunitný systém musel byť mimoriadne silný. Ešte i dnes sú ľudia s krvnou skupinou B obdivuhodne odolní voči akémukoľvek druhu prechladnutia. Krvná skupina B bola dlho typická pre ľudí z juhovýchodnej Ázie a rozsiahlych stepí Eurázie.
• Má antigén B a protilátku A.

• Krvná skupina AB je zo všetkých krvných skupín najmladšia, existuje iba 1 200 – 1 000 rokov.
• Z hľadiska vývoja dejín sa objavila neskoro, a preto je veľmi zriedkavá. Krvná skupina AB je výsledkom nového sťahovania národov, keď sa krvná skupina A, obyvateľov východnej a strednej Európy zmiešala s krvnou skupinou B, Mongolov z Ázie. Krvná skupina AB predstavuje spojenie znakov krvnej skupiny A a B. Od predkov s krvnou skupinou B zdedila skupina AB odolný imunitný systém. Okrem toho je mimoriadne dobre chránená pred ochoreniami autoimunitného systému ako napríklad reumatické choroby a alergie.
• Má antigén A aj B, protilátka nie je.

• Prví ľudia s prapôvodnou krvnou skupinou 0 žili pravdepodobne už pred 40 000 rokmi v Afrike.
• Má antigén 0, protilátku A aj B.

• Na povrchu červených krviniek má Rh antigén.
• 85 % Rh pozitívny – nemajú protilátky proti Rh faktoru.
• 15 % Rh negatívny – nemajú na červených krvinkách antigén Rh a nemajú protilátky v plazme.
  • Protilátky sa však vytvoria, ak sa v Rh negatívna krv stretne s červenými krvinkami Rh pozitívneho človeka.
• Matka s Rh faktorom mínus môže byť nebezpečná pre plod s Rh faktorom plus.

Zistilo sa, že citlivosť človeka na choleru (a ostatné infekčné hnačkové ochorenia) je do istej miery podmienená jeho krvnou skupinou. Najcitlivejší sú ľudia s krvnou skupinou 0, naopak najodolnejší sú jedinci s krvnou skupinou AB. Medzi nimi – čo sa týka citlivosti na infekciu – sa nachádzajú krvné skupiny A a B, pričom A je o niečo odolnejšia ako B.