Sitia
Sitia (po grécky: Σητεία) je prístavné mesto Krétskeho mora, ležiace v regióne Lasithi na severovýchodnom pobreží gréckeho ostrova Kréta. Mesto má nielen prístav ale aj letisko, kde okrem vnútroštátnych liniek sezónne pristávajú i lietadlá z Bratislavy. Je aj koncovým bodom európskej cesty E75.
Sitia | |||
gr. Σητεία | |||
mesto | |||
Prístav v Sitii | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Kréta | ||
Krajská jednotka | Lasithi | ||
Historický región | Lasithi | ||
Súradnice | 35°12′30.96″S 26°6′14.2″V | ||
Obyvateľstvo | 14 513 (2001) | ||
Primátor | Theodoros Paterakis (2011) | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 72x xx | ||
Telefónna prevoľba | 284x0 | ||
EČV | AN | ||
Poloha mesta v rámci Grécka
| |||
Wikimedia Commons: Sitia | |||
Webová stránka: sitia.gr | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
V meste žije 14 513 (2001) obyvateľov a patrí k ekonomickým a turistickým centrám ostrova.
Dejiny
Najstaršie osídlenie pochádza z predminojských čias. Vykopávky v susednom Petras objavili architektonické zvyšky z konca neolitu (pribl. 3000 pred Kr.) aj z bronzovej doby (3000 - 1050 pred Kr.). V blízkosti mesta bolo odkrytých niekoľko minojských usadlostí ako sú Itanos a Mochlos.
Benátska vláda
Mesto bolo neskôr rozšírené a opevnené Benátčanmi, ktorí ho potom využívali ako základňu pre operácie vo východnom Stredomorí. Počas ich vlády bolo mesto trikrát zničené - najprv v roku 1508 pri zemetrasení, potom v roku 1538 pri pirátskom útoku a napokon ho Benátčania zničili sami v roku 1651. Napokon bolo mesto dobyté Osmanskou ríšou. Potom ako odišli Benátčania bolo mesto opustené dvesto rokov. Až v roku 1869 sa tu usadili farmári. Hlavnou pamiatkou na benátsku prítomnosť je pevnosť „Kazarma“ (z taliančiny casa di arma) nad prístavom.
Turistické ciele v okolí
- palmová pláž Vai - je tu najväčší prírodný palmový háj v Európe.
- Moni Toplu jeden z najvýznamnejších kláštorov Kréty, bol založený v polovici 15. storočia.
- Pevnosť Kazarma v meste Sitia.
- Roklina Richtis a vodopád pri dedinke Exo Muliana (Mapa).
- Roklina mŕtvych pri Kato Zakros.
- Ruiny minojského paláca v Kato Zakros.
- Archeologické náleziská Minojskej civilizácie ako sú Mochlos a Itanos.