Kaliningrad

Kaliningrad (po rusky Калининград, do 4. júla 1946 po nemecky Königsberg, po poľsky Królewiec, po latinsky Regiomontium, po litovsky Karaliaučius, po slovensky Kráľovec) je hlavné mesto ruskej Kaliningradskej oblasti. Leží pri ústí rieky Pregoľa do Baltského mora. V roku 2004 malo 428 tisíc obyvateľov. Bývalo metropolou Východného Pruska.

O iných významoch výrazu Kaliningrad pozri Kaliningrad (rozlišovacia stránka).
Kaliningrad
Калининград
Mesto
Vlajka
Erb
Štát Rusko
Región Kaliningradská oblasť
Nadmorská výška 5 m n. m.
Súradnice 54°43′00″S 20°30′00″V
Rozloha 215,7 km² (21 570 ha)
Obyvateľstvo 420 480 (2009)
Vznik 1255
Primátor Alexandr Jarošuk
Poloha mesta v rámci Kaliningradskej oblasti
Poloha mesta v rámci Kaliningradskej oblasti
Poloha Kaliningradu v Európe
Poloha Kaliningradu v Európe
Wikimedia Commons: Kaliningrad
Webová stránka: www.klgd.ru
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Dejiny

Katedrála v Kaliningrade

Pôvodná osada bola pruské sídlo Pregnora založené pravdepodobne okolo roku 300 pred Kr., táto však bola dobytá a zničená v priebehu výbojov Pruska. Na pôvodnom mieste založili v roku 1255 križiaci mesto, na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom. Križiaci tu postavili tiež hrad, ktorý v roku 1256 pomenovali Kráľovská hora v Sambii (castrum de Coningsberg in Sambia), po latinsky Mons Regius (neskôr Regiomontium).

Okolo roku 1290 získalo mestské práva. Rozvíjalo sa ako prístavné mesto a člen Hanzy. Okolo roku 1300 vznikla na juh od rieky Pergoľa osada Löbenicht a v roku 1327 na ostrove Pergoľe osada Kneiphof. (V roku 1724 sa všetky tri na základe výnosu Fridricha Viliama I. spojili). V roku 1312 sa hrad stal sídlom veľmajstra rádu. V roku 1345 mesto postihol ničivý požiar.

Od roku 1457 bol Kaliningrad po strate Malborka sídlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie pamiatky mesta. V roku 1701 mesto pripadlo Prusku a hneď v tom istom roku tu korunovali Fridricha I. za pruského kráľa. V 18. storočí boli k mestu pripojené ďalšie predmestia. V roku 1757 vypukla tzv. sedemročná vojna, po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala 31. decembra 1757 cárovná Alžbeta I. výnos, na základe ktorého pričlenila mesto k Rusku. V marci 1763 ho ruské vojská opustili. V roku 1807 obsadili mesto Francúzi a v roku 1871 pripadlo Nemecku. Za druhej svetovej vojny bolo mesto ako dôležitý prístav nacistického Nemecka ťažko bombardované. Časť obyvateľov mesto opustila ešte pred príchodom Červenej armády, ktorá mesto dobyla 9. apríla 1945 po štvordennej bitke. Po Postupimskej konferencii mesto pripadlo spolu so severnou časťou Východného Pruska Sovietskemu zväzu. V roku 1946 bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika Michaila Ivanoviča Kalinina.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s Kaliningradskou oblasťou exklávou Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako napríklad Leningrad).

Brandenburská brána, Kaliningrad

Demografia

Vývoj počtu obyvateľov

Rok/Dátum Počet obyvateľov
140010 000
166340 000
170840 600
171130 000
181348 729
1. december 181963 869
1. december 182567 125
1. december 183167 580
1. december 183769 600
1. december 184070 839
3. december 184675 234
3. december 185279 887
3. december 185583 593
Rok/Dátum Počet obyvateľov
3. december 185887 267
3. december 1864101 500
1. december 1871112 092
1. december 1875122 636
1. december 1880140 909
1. december 1885151 151
1. december 1890161 666
2. december 1895172 796
1. december 1900189 483
1. december 1905223 770
1. december 1910245 994
1. december 1916229 007
5. december 1917224 758
Rok/Dátum Počet obyvateľov
8. október 1919260 895
16. jún 1925279 926
16. jún 1933315 794
17. máj 1939372 164
30. jún 194573 000
31. december 1956188 000
15. január 1959204 000
15. január 1970296 962
17. január 1979354 788
12. január 1989401 280
9. október 2002430 003
1. január 2006423 651

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva

V súčasnosti tvoria najväčšiu časť obyvateľstva Rusi. Predstavujú až 77,9 % obyvateľov mesta (2002). Prisťahovali sa sem po roku 1945 z rôznych častí Ruska. Ich príchodom sa zmenil etnický obraz mesta. Nahradili tak Nemcov, ktorí utiekli a boli odsunutí v roku 1945. Rusi vyznávajú pravoslávnu vieru alebo časť z nich je bez vyznania. Bielorusi tvoria 8 % obyvateľsta a Ukrajinci 7,3 % obyvateľstva mesta. Aj oni sa hlásia prevažne k pravosláviu. Litovci predstavujú 1,9 % obyvateľov a hlásia sa k evanjelikom a. v. alebo k rímskym katolíkom. Nemcov tu zostalo iba 0,6 % obyvateľov. Hlásia sa prevažne k evanjelikom a. v. V roku 1925 tvorili väčšinu obyvateľstva. K evanjelikom a. v. sa vtedy hlásilo až 92 % obyvateľov (rímskych katolíkov bolo 5 % a židov 1 %). Poliakov žije v meste okolo 0,5 % obyvateľov. Tí sú prevažne rímski katolíci. Okrem toho tu žijú aj malé komunity Tatárov, Arménov, Židov, Azerov, Moldavcov a iných.

Architektonické zaujímavosti

Významné osobnosti

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaliningrad

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.