Kaliningrad
Kaliningrad (po rusky Калининград, do 4. júla 1946 po nemecky Königsberg, po poľsky Królewiec, po latinsky Regiomontium, po litovsky Karaliaučius, po slovensky Kráľovec) je hlavné mesto ruskej Kaliningradskej oblasti. Leží pri ústí rieky Pregoľa do Baltského mora. V roku 2004 malo 428 tisíc obyvateľov. Bývalo metropolou Východného Pruska.
Kaliningrad | |||
Калининград | |||
Mesto | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Kaliningradská oblasť | ||
Nadmorská výška | 5 m n. m. | ||
Súradnice | 54°43′00″S 20°30′00″V | ||
Rozloha | 215,7 km² (21 570 ha) | ||
Obyvateľstvo | 420 480 (2009) | ||
Vznik | 1255 | ||
Primátor | Alexandr Jarošuk | ||
Poloha mesta v rámci Kaliningradskej oblasti
| |||
Poloha Kaliningradu v Európe
| |||
Wikimedia Commons: Kaliningrad | |||
Webová stránka: www.klgd.ru | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Pôvodná osada bola pruské sídlo Pregnora založené pravdepodobne okolo roku 300 pred Kr., táto však bola dobytá a zničená v priebehu výbojov Pruska. Na pôvodnom mieste založili v roku 1255 križiaci mesto, na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom. Križiaci tu postavili tiež hrad, ktorý v roku 1256 pomenovali Kráľovská hora v Sambii (castrum de Coningsberg in Sambia), po latinsky Mons Regius (neskôr Regiomontium).
Okolo roku 1290 získalo mestské práva. Rozvíjalo sa ako prístavné mesto a člen Hanzy. Okolo roku 1300 vznikla na juh od rieky Pergoľa osada Löbenicht a v roku 1327 na ostrove Pergoľe osada Kneiphof. (V roku 1724 sa všetky tri na základe výnosu Fridricha Viliama I. spojili). V roku 1312 sa hrad stal sídlom veľmajstra rádu. V roku 1345 mesto postihol ničivý požiar.
Od roku 1457 bol Kaliningrad po strate Malborka sídlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie pamiatky mesta. V roku 1701 mesto pripadlo Prusku a hneď v tom istom roku tu korunovali Fridricha I. za pruského kráľa. V 18. storočí boli k mestu pripojené ďalšie predmestia. V roku 1757 vypukla tzv. sedemročná vojna, po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala 31. decembra 1757 cárovná Alžbeta I. výnos, na základe ktorého pričlenila mesto k Rusku. V marci 1763 ho ruské vojská opustili. V roku 1807 obsadili mesto Francúzi a v roku 1871 pripadlo Nemecku. Za druhej svetovej vojny bolo mesto ako dôležitý prístav nacistického Nemecka ťažko bombardované. Časť obyvateľov mesto opustila ešte pred príchodom Červenej armády, ktorá mesto dobyla 9. apríla 1945 po štvordennej bitke. Po Postupimskej konferencii mesto pripadlo spolu so severnou časťou Východného Pruska Sovietskemu zväzu. V roku 1946 bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika Michaila Ivanoviča Kalinina.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s Kaliningradskou oblasťou exklávou Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako napríklad Leningrad).
Demografia
Vývoj počtu obyvateľov
|
|
|
Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva
V súčasnosti tvoria najväčšiu časť obyvateľstva Rusi. Predstavujú až 77,9 % obyvateľov mesta (2002). Prisťahovali sa sem po roku 1945 z rôznych častí Ruska. Ich príchodom sa zmenil etnický obraz mesta. Nahradili tak Nemcov, ktorí utiekli a boli odsunutí v roku 1945. Rusi vyznávajú pravoslávnu vieru alebo časť z nich je bez vyznania. Bielorusi tvoria 8 % obyvateľsta a Ukrajinci 7,3 % obyvateľstva mesta. Aj oni sa hlásia prevažne k pravosláviu. Litovci predstavujú 1,9 % obyvateľov a hlásia sa k evanjelikom a. v. alebo k rímskym katolíkom. Nemcov tu zostalo iba 0,6 % obyvateľov. Hlásia sa prevažne k evanjelikom a. v. V roku 1925 tvorili väčšinu obyvateľstva. K evanjelikom a. v. sa vtedy hlásilo až 92 % obyvateľov (rímskych katolíkov bolo 5 % a židov 1 %). Poliakov žije v meste okolo 0,5 % obyvateľov. Tí sú prevažne rímski katolíci. Okrem toho tu žijú aj malé komunity Tatárov, Arménov, Židov, Azerov, Moldavcov a iných.
Architektonické zaujímavosti
- Kráľovecká katedrála (Kaliningrad)
- Chrám Krista Spasiteľa (Kaliningrad)
- Kostol svätej rodiny (Kaliningrad)
- Kostol Povýšenia Svätého Kríža (Kaliningrad)
- Sackheimská brána, Kráľovská brána a Brandenburská brána
- Dom Sovietov
- Kaliningradská zoo
- Námestie víťazstva (centrum mesta)
- Kantova univerzita (predtým: "Königsberg Albertina Universität")
- staré hradby
- prvé civilné letisko na svete
Významné osobnosti
- Christian Goldbach (* 1690 - † 1764), matematik
- Leonhard Euler (* 1707 - † 1783), švajčiarsky matematik
- Immanuel Kant (* 1724 - † 1804), nemecký filozof
- Ernst Theodor Amadeus Hoffmann (* 1776 - † 1822), nemecký spisovateľ
- Gotthilf Heinrich Ludwig Hagen (* 1797 - † 1884), nemecký fyzik
- Fanny Lewaldová (* 1811 - † 1889), nemecká feministka a spisovateľka
- Gustav Robert Kirchhoff (* 1824 - † 1887), nemecký fyzik
- Karl Rudolf König (* 1832 - † 1901), nemecký fyzik
- Otto Wallach (* 1847 - † 1931), nemecký chemik
- David Hilbert (* 1862 - † 1943), nemecký matematik
- Erich von Drygalski (* 1865 - † 1949), nemecký cestovateľ
- Arnold Sommerfeld (* 1868 - † 1951), nemecký fyzik
- Agnes Miegel (* 1879 - † 1964), nemecká spisovateľka
- Hannah Arendtová (* 1906 - † 1975), nemecko-americká politologička a filozofka.
- Lea Rabin (* 1928 - † 2000), izraelská spisovateľka a manželka Jicchaka Rabina
- Viktor Pacajev (* 1933 - † 1971), kozmonaut
- Alexej Leonov (* 1934), kozmonaut
- Heinrich August Winkler (* 1938), historik
- Jurij Romanenko (* 1944), kozmonaut
Partnerské mestá
Aalborg, Dánsko Berlín, Nemecko Białystok, Poľsko Bremerhaven, Nemecko Cork, Írsko Elbląg, Poľsko Gdansk, Poľsko Gdyňa, Poľsko Groningen, Holandsko Kalmar, Švédsko Kaunas, Litva Kiel, Nemecko Klaipėda, Litva Lodž, Poľsko Malmö, Švédsko Mexiko, Mexiko Murmansk, Rusko Norfolk, Virgínia, USA Odense, Dánsko Olsztyn, Poľsko Panevėžys, Litva Racibórz, Poľsko Rostock, Nemecko Southampton, Spojené kráľovstvo Šiauliai, Litva Ta-lien, Čína Toruń, Poľsko Vilnius, Litva Zabrze, Poľsko Zeitz, Nemecko