Hanza

Hanza (nem. Hanse, staronem. Hansa) bol zväz nemeckých obchodných miest, ktorý prevádzkoval diaľkový obchod. Založená v polovici 12. storočia, fungovala pol tisícročia až do polovice 17. storočia. Z pôvodného spolku nemeckých obchodníkov sa hanza rozrástla na zväz hanzových miest, ktorý presadzoval svoje záujmy v cudzích krajinách i voči vlastnému panovníkovi.

Mapa hlavných obchodných trás

Vznik hanzy

Holštýnska brána v Lübecku v roku 1900

V stredoveku sa v rímskonemeckej ríši vytratila silná kráľovská moc, ktorá by zabezpečila záujmy miest, ako tomu bolo napríklad v Anglicku alebo vo Francúzsku. Preto boli nemecké mestá nútené samy si zaistiť ochranu pred svojvôľou miestnych kniežat, lúpežných rytierov, pirátov a pod. Na tento cieľ a najmä na presadzovanie ekonomických cieľov založili mestské zväzy. Najväčším a najvýznamnejším z nich bola severonemecká hanza.

Hanza bola pôvodne spoločenstvom obchodníkov zo švédskeho Gotlandu (prvé zmienky sa viažu k roku 1161). V 13. storočí sa však začala formovať ako spolok miest. V roku 1282 vznikla nemecká hanza zlúčením miestnych hanz v prosperujúcich obchodných centrách ako bol Kolín nad Rýnom, Hamburg a Lübeck. Postupne sa pripojili ďalšie mestá, takže v dobe svojho najväčšieho rozkvetu mala hanza cca 80 členov a operovala v oblasti Severného a Baltského mora od Flámska až po východné Pobaltie a západné Rusko. Vedúce postavenie získali mestá Lübeck, Hamburg a Brémy, ďalej k hanze patrili napríklad Rostock, Wismar, Gdansk, Riga alebo Tallinn.

Časy najväčšej slávy

Hanza si monopolizovala práva na sprostredkovateľský obchod medzi Anglickom, Nizozemskom, Škandináviou, Livónskom a Ruskom. Svoje dvory (faktórie) si založila po celej severnej Európe. V Novgorode to bol dvor sv. Petra, v Londýne Steel Yard, ďalšie existovali v Bruggách, Bergene, Štokholme alebo Kaunase. Z krajín východnej Európy sa vyvážali prírodné produkty a potraviny (obilie, koža a kožušiny, med, vosk, drevo, slede), zo západu látky, kovové výrobky, vína, prepychové predmety z Talianska a južného Francúzska. Hanza privážala na sever Európy aj korenie a ďalší luxusný tovar pochádzajúci z Orientu.

V období svojho najväčšieho rozmachu v 14. storočí predstavovala hanza samostatnú politickú a vojenskú silu, ktorá viedla vojny, uzatvárala mier a nadviazala diplomatické styky s radom štátov. V rokoch 1367 - 1370 bojovala za podpory Švédska a meklenburského kniežatstva s Dánskom, ktoré narušilo jej privilégia. Po uzavretí stralsundského mieru získala kontrolu nad Sundskými úžinami a dokonca aj právo zúčastniť sa voľby dánskeho kráľa.

Spoločné záležitosti hanzových miest riešili zjazdy, ktoré sa schádzali v Lübecku. Hanza nemala spoločnú pokladňu. Jej armádu a flotilu tvorili vojenské a námorné sily jednotlivých miest, alebo sa využívalo žoldnierske vojsko. V oblasti svojho pôsobenia sa hanza uchyľovala aj k rozsiahlym pirátskym akciám.

Úpadok

Pomerne skoro, už v druhej polovici 15. storočia, začala hanza upadať. To malo viac príčin. Na vine boli hlboké rozpory vo zväze, kde každé mesto presadzovalo svoj prospech. V dôsledku rozvoja vlastného obchodu Anglicka, Nizozemska, Švédska, Dánska a Ruska, podporovaného panovníkmi, strácala hanza svoje privilégia na zahraničných trhoch. V roku 1494 bol uzavretý hanzový dvor v Novgorode, 1578 nasledoval Londýn. V 16. storočí strácala hanza rýchlo svoje bývalé postavenie a množstvo miest zväz opustilo. Určitý význam si udržala do 17. storočia. Posledný hanzový snem sa zišiel v roku 1669.

Členovia Hanzy

Severný okruh

Sasko, Durínsko, Brandenburský okruh

Štátne váhy Brémy

Poľsko, Prusko, Livónsko, Švédsky okruh

Gdansk

Rýn, Vestfálsko, Nizozemský okruh

Ďalšie mestá patriace do Hanzy

Obchodné zastúpenia

Hlavné kancelárie

Bryggen

Pobočky

Literatúra

  • ZIMÁK, Alexandr: Hanza - obrazy z dějin severského námořního obchodu. Praha: Libri, 2002.
  • ZIMMERLING, D.: Die Hanse. Handelsmacht im Zeichen der Kogge. Econ 1976.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hanza

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hanza na českej Wikipédii.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.