Alžbeta I. (Rusko)

Alžbeta sa narodila v Moskve v roku významného víťazstva ruských vojsk pri Poltave ako druhé dieťa ruského cára Petra I. a jeho druhej manželky Kataríny. Kým nezomrel jej otec a čoskoro po ňom matka, žila Alžbeta veselo pri dvore, bavila sa vychádzkami na koni a tancom. Bola to veľmi pozoruhodná žena, mala krásnu postavu, hnedé oči a husté hrdzavé vlasy. Na "benátskej krásavici" trochu prekážal len nos, malý a trochu spľasnutý, z tohto dôvodu ju maliari nesmeli maľovať z profilu. Tento malý nedostatok však vysoko prevážilo čaro jej osobnosti a povahové vlastnosti – k ľuďom bola láskavá, znášanlivá a mierna.

Rodičia pripravovali jej sobáš s francúzskym kráľom Ľudovítom XV., Ten sa neuskutočnil, lebo vrtkavému versailleskému dvoru začalo prekážať, že je narodená v nezákonnom zväzku, keďže Peter I. a Katarína I. sa zosobášili tajne v Petrohrade v novembri 1707,[2] ale oznámili to až vo februári 1712.[2] Nakoniec sa zasnúbila s lübeckým biskupom Karolom Augustom (1706 – 1727), princom z oldenburskej dynastie.[3] Svadba ale musela byť odložená z dôvodu ochorenia a následne úmrtia cárovnej Kataríny I. O 13 dní neskôr podľahol kiahňam aj ženích Karol August,[3] Alžbeta sa potom už nikdy nevydala.

Alžbetin život sa po smrti cárovnej Kataríny zmenil k horšiemu, keď nastala doba palácových prevratov. Miesto dcér Petra a Kataríny, Anny Petrovny a Alžbety Petrovny, bola na trón dosadená Petrova neter Anna Ivanovna, za vlády ktorej zostali dvere k dvorskému dianiu pred Alžbetou zatvorené, a skoro ju donútili stať sa mníškou.

Anna Leopoldovna, regentka nástupcu Anny Ivanovny Ivana VI., mala v úmysle Alžbetu úplne odstrániť z Ruska, chcela ju vydať za Ľudovíta Brunšvického. Čas ponižovania a urážok náhle skončil v roku 1741, keď bola po ďalšom palácovom prevrate Alžbeta dosadená na ruský trón.

Pre Alžbetu je typické, že hneď ako nastúpila na trón, prejavila istú veľkodušnosť tým, že odsúdencom odpustila trest smrti. Omilostila veľmožov Annou Ivanovnou odsúdených na smrť a za "temné zločiny Lopuchinových" sa tiež odmenila "milosrdenstvom" – hlavným vinníkom bol namiesto vpletenia do kolesa "len" vyrezaný jazyk a boli zbičovaní.

Už na samom počiatku svojej vlády vyhlásila, že sa navracia k politike svojho otca Petra I. Obnovila napríklad pôvodné právomoci Senátu založeného Petrom Veľkým a vrátila mu titul "Vládnuci"; obnovila činnosť baníckeho a manufaktúrneho kolégia a Hlavného magistrátu. Zároveň zrušila Kabinet ministrov, založený Annou Ivanovnou.
Za Alžbety sa skutočne zlepšila hospodárska situácia v Rusku, k čomu nemálo prispelo zrušenie vnútroštátnych colných poplatkov a nevýznamných daní, brzdiacich rozvoj všeruského trhu. Je pozoruhodné, že svojím výnosom z roku 1742 odsúdila elitárstvo a stanovila spravodlivé zásady prideľovania úradov, pričom však mala zatvorené oči, pokiaľ sa to týkalo jej príbuzných a blízkych priateľov. Jej obľúbenci, napr. I.I. Šuvalov a A. G. Razumovskij (s ním vraj bola dokonca tajne zasnúbená), získavali ľahko stále vyššie pocty.

V zahraničnej politike sa tiež prejavovali mnohé zmeny: hlavná z nich spočívala v tom, že dovtedy proklamovanú profrancúzsku orientáciu nahradilo spojenectvo s Rakúskom proti silnejúcemu Prusku. V dôsledku toho vstúpilo Rusko do sedemročnej vojny.
Do obdobia vlády Alžbety I. neodmysliteľne patrí aj „renesancia kultúry“, kedy došlo k otvoreniu moskovskej univerzity, umeleckej akadémie a k celkovému rozkvetu kultúry a vedy.

Postupom rokov sa Alžbeta čoraz menej zaoberala štátnymi záležitosťami a mnohokrát celý mesiac nenašla čas, aby podpísala štátne dokumenty.

Krátko pred smrťou jej priniesli na podpis dávno odsúhlasenú medzinárodnú zmluvu na ktorej chýbal len cárovnin podpis. Cárovná si zhlboka povzdychla, napísala prvé tri písmená a na špičku pera jej sadla osa. V zlosti pero odhodila a až o pol roka ju dvorania prehovorili na dokončenie podpisu.

V posledných rokoch svojej vlády venovala pozornosť hlavne dobrému jedlu, rada a veľa pila tokajské víno, celé hodiny si skúšala šperky a drahocenné toalety. Len šiat mala v garderóbe pätnásť tisíc. Zomrela 5. januára 1762 ako jedna z najobľúbenejších panovníčok v dejinách Ruska.[4] Jej nástupcom sa stal jediný syn Alžbetinej staršej sestry Anny Petrovny, Peter III.

• Tereščuk, Andrej: Panovníci Ruska (český preklad: Eislerová, Jana) ISBN 978-80-253-0469-3

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta I. (Rusko)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alžběta I. Petrovna na českej Wikipédii a Elizabeth of Russia na anglickej Wikipédii.

Ruský portál