Ďumbier (geomorfologická časť)

Ďumbier je geomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberá najvyššiu, centrálnu časť Nízkych Tatier a najvyšším vrchom je Ďumbier (2 046 m n. m.).

Ďumbier
geomorfologická časť
Ďumbierskych Tatier
Masív Ďumbiera
Štát Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Časť Ďumbierskych Tatier
Hranice Prašivá, Salatíny, Demänovské vrchy, Priehyba, Bystrianske podhorie, Lopejská kotlina
Rieky Váh, Hron
Súradnice 48°56′S 19°37′V
Najvyšší bod Ďumbier
 - výška 2 046 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - výška cca 600 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Vymedzenie

Územie zaberá centrálnu a juhovýchodnú časť Ďumbierskych Tatier s výrazným vysokohorským rázom a mohutným hlavným hrebeňom. Na západe ju vymedzuje sedlo Zámostskej hole, kde pohorie pokračuje časťou Prašivá, severozápadným smerom nadväzujú Salatíny a na severe Demänovské vrchy. Východnú hranicu tvoria Bocianska dolina, sedlo Čertovica a údolie Štiavničky, oddeľujúce Priehybu, patriacu do Kráľovohoľských Tatier. Južným smerom sa masív zvažuje do Horehronského podolia s podcelkami Bystrianske podhorie a Lopejská kotlina.[1]

Ochrana územia

Centrálna časť pohoria s rozsiahlou časťou Ďumbier patrí medzi prírodne najcennejšie oblasti na Slovensku, čo potvrdzuje rozsah chránených území. Takmer celá časť leží v Národnom parku Nízke Tatry, okrajové oblasti v jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Ďumbier a Skalka a národná prírodná pamiatka Vrbické pleso či Jaskyňa mŕtvych netopierov.[2]

Turizmus

Turisticky vyhľadávané sú blízke krasové územia Demänovskej a Jánskej doliny, no jednoduchý prístup lanovkami na hlavný hrebeň spôsobuje celoročne vysokú návštevnosť najmä vrcholu Chopka. Široké možnosti na letné i zimné aktivity zaraďujú stredisko Jasná, vrátane horehronských stredísk Kosodrevina a Trangoška, medzi najprestížnejšie a najnavštevovanejšie v krajine. Celá oblasť je vybavená sieťou značkovaných trás, ktoré prepájajú zaujímavé lokality a údolia s červeno značenou hrebeňovkou (Cesta hrdinov SNP). Komplex ubytovacích možností a služieb v strediskách dopĺňajú útulne (Ďurková) a chaty (Kamenná chata pod Chopkom i Chata generála Milana Rastislava Štefánika) v blízkosti hlavného hrebeňa.[2]

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-18]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-18]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.