Priehyba (geomorfologická časť)

Priehyba je geomorfologickou časťou Kráľovohoľských Tatier. Zaberá veľkú časť východnej polovice pohoria a najvyšší vrch Veľký bok dosahuje 1 727 m n. m.

Priehyba
geomorfologická časť
Kráľovohoľských Tatier
Štát Slovensko
Regióny Prešovský, Žilinský, Banskobystrický
Okresy Brezno, Poprad, Liptovský Mikuláš
Časť Kráľovohoľských Tatier
Hranice Liptovské nivy, Važecký chrbát, Teplická kotlina, Kráľova hoľa, Heľpianske podolie, Bystrianske podhorie, Ďumbier, Demänovské vrchy
Rieky Hron, Čierny Váh
Súradnice 48°54′50″S 19°55′48″V
Najvyšší bod Veľký bok
 - výška 1 727 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 700 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Vymedzenie

Územie leží východne od sedla Čertovica a zaberá veľkú časť Kráľovohoľských Tatier. Severný okraj vymedzuje Čiernovážskou dolinou vedúca hranica s Liptovskými nivami (časť Liptovskej kotliny), východnejšie leží Važecký chrbát, ktorý je podcelkom Kozích chrbtov. Východným smerom nadväzujú Nízke Tatry časťami Teplická kotlina a Kráľova hoľa, pričom hranicou v tejto časti Kráľovohoľských Tatier je Ždiarska dolina a Ždiarske sedlo. Južne susedí Horehronské podolie s podcelkami Heľpianske podolie a Bystrianske podhorie a západným smerom pokračujú Nízke Tatry podcelkom Ďumbierske Tatry s časťami Ďumbier a Demänovské vrchy.[1]

Ochrana územia

Prakticky celé územie tejto časti Kráľovohoľských Tatier leží v Národnom parku Nízke Tatry, resp. jeho ochrannom pásme. Osobitne chránené lokality sa v tejto časti nevyskytujú.[2]

Turizmus

Táto rozsiahla časť Kráľovohoľských Tatier patrí vďaka odľahlosti medzi pokojnejšie horské oblasti. Hlavnú turistickú magistrálu tvorí hrebeňom vedúca červeno značená Cesta hrdinov SNP, ktorá spája sedlo Čertovica s Kráľovou hoľou. Južným smerom posunutý hlavný hrebeň je ľahšie prístupný z Horehronia, z Liptova vedie južným smerom niekoľko dlhých dolín, medzi nimi Ipoltica s vetvami Ráztoky a Dikula, Svarínska dolina, Malužinská dolina či Hodruša. Väčšinou z nich vedú i značené turistické trasy, ktoré spájajú podhorské obce s hlavným hrebeňom a umožňujú prechod na Horehronie. Vyhľadávané sú cyklotrasy, vedúce horskými dolinami a priesmykmi. Hlavným centrom turizmu je oblasť Čertovice a Vyšnej Boce, na hrebeni je turistom k dispozícii Útulňa Andrejcová.[2]

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.