Štiavnica (vrch)

Štiavnica (2 025,3 m n. m.)[2] je druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v najvýchodnejšej časti centrálneho úseku hlavného hrebeňa, ktorý sa tu stáča na juhovýchod a Ďumbierskym sedlom prechádza do masívu Králičky. Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry.[3]

Štiavnica
vrch
Štát Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovský Ján[1]
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 2 025,3 m n. m.
Súradnice 48°56′12″S 19°39′13″V
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z Ďumbiera
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Štiavnica (peak)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Poloha

Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.[4] Leží priamo vo východnej časti masívu Ďumbiera, severne od Chaty generála Milana Rastislava Štefánika. Patrí do Žilinského kraja, okresu Liptovský Mikuláš a katastrálneho územia obce Liptovský Ján.[5] Najbližším vrchom je západne ležiaci Ďumbier (2 046 m n. m.), na severe susedí Ludárova hoľa (1 731 m n. m.) a na juhovýchode vrch Králička (1 807 m n. m.).[3]

Opis

Štiavnica rovnako ako Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch tvorí východný koniec hrebeňa Ďumbierskych Tatier, pričom hlavná turistická hrebeňovka vedie z Krúpovho sedla ku Chate generála Milana Rastislava Štefánika, ležiacej na južnom úpätí vrchu. Severné svahy odvodňuje Ludárov potok, na južných svahoch pramení Štiavnica, obtekajúca masív východným smerom a putujúca na sever do Váhu.[3]

Výhľady

Z vrcholu Štiavnice je veľmi dobrý kruhový rozhľad na mnohé pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy, predovšetkým v strednej a východnej časti pohoria. Jedinečný je výhľad na Tatry, veľmi dobre pozorovateľné sú tiež Chočské vrchy, Poľana, Veporské a Stolické vrchy. Pri vhodných podmienkach je nezriedka pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.[6]

Prístup

Na vrchol nevedú značkované chodníky a najľahší prístup je po hrebeni z Ďumbiera. Celý vrch je súčasťou Νárodnej prírodnej rezervácie Ďumbier.[3]

Referencie

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  2. Turistická mapa 122 Nízke Tatry – Chopok 1 : 50 000. 8. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2014. ISBN 978-80-8042-671-2.
  3. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-01-19]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-01-19]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-01-19]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-01-19]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.