Kráľova hoľa (geomorfologická časť)
Kráľova hoľa je geomorfologickou časťou Kráľovohoľských Tatier. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji pohoria a rovnomenný najvyšší vrch dosahuje 1 946 m n. m.
| Kráľova hoľa | |||
| geomorfologická časť Kráľovohoľských Tatier | |||
 Masív Kráľovej hole | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Regióny | Prešovský, Banskobystrický | ||
| Okresy | Brezno, Poprad | ||
| Časť | Kráľovohoľských Tatier | ||
| Hranice | Slovenský raj, Heľpianske podolie, Priehyba, Teplická kotlina, Predná hoľa | ||
| Rieky | Hron, Hnilec, Čierny Váh | ||
| Súradnice | 48°53′S 20°08′V | ||
| Najvyšší bod | Kráľova hoľa | ||
| - výška | 1 946 m n. m. | ||
| Najnižší bod | južný okraj územia | ||
| - výška | cca 900 m n. m. | ||
 Poloha územia v rámci Slovenska  Poloha územia v rámci Slovenska  Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
 Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Kráľova hoľa | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vymedzenie
Územie leží na juhovýchodnom okraji Nízkych Tatier, v hlavnom hrebeni oddelené Ždiarskym sedlom od susednej časti Priehyba. Severne leží Teplická kotlina a na severovýchode nadväzuje Predná hoľa. Východný okraj lemuje Slovenský raj (podcelok Spišsko-gemerského krasu) a južným smerom nadväzuje Heľpianske podolie, ktoré je podcelkom Horehronského podolia.[1]
Ochrana územia
Prakticky celé územie tejto časti Kráľovohoľských Tatier leží v Národnom parku Nízke Tatry, resp. jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je prírodná rezervácia Martalúzka.[2]
Turizmus
Kráľova hoľa, čoby jeden z národných vrchov Slovenska, je najnavštevovanejší vrch vo východnej časti Nízkych Tatier. Z horehronskej časti prístup na vrchol uľahčuje obslužná cesta k vysielaču, ktorý napomáha k jednoznačnej identifikácii vrchu. Značené turistické chodníky vedú z viacerých okolitých obcí a dolín, hrebeňom zo sedla Čertovica do Telgártu a sedla Besník prechádza 
Na severnom svahu Kráľovej hole pramení Čierny Váh, blízko vrcholu na východnom svahu zasa rieka Hnilec a neďaleko Telgártu je (už v Horehronskom podolí) prameň Hrona.[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.