Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (Dechtice)

Kostol a kláštor svätej Kataríny (hovorovo tiež Katarínka) je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia, nachádzajúcich sa v pohorí Malé Karpaty pri obciach Naháč a Dechtice v Trnavskom kraji.

Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej
Katarínka
ruina
ruina budovy kostola
Patrocínium: sv Katarína Alexandrijská
Štát Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Obec Dechtice
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
Súradnice 48°33′19″S 17°32′08″V
Výška
 - najvyššej veže 30 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
 - počet kupol 0
Architekt Pietro Spazzo
Štýly barok, prvky gotiky
Výstavba  
 - rekonštrukcia 1995 – súčasnosť
 Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 958
 - dátum zápisu 17. 9. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Kostol a kláštor svätej Kataríny
Webová stránka: http://www.katarinka.sk/sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Priechod pod vežou kostola
Pohľad na vežu

Poloha

Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína asi 3 km západne od obce Dechtice. Prístup k ním je možný značkovaným modrým chodníkom z obce Naháč asi 2 km severne. Chodník pokračuje k zrúcaninám hradu Dobrá Voda.

Nadmorská výška kostola: 324 m n. m.

Prístup

Od hranice CHKO Malé Karpaty je prístup možný iba peši.

  • Cesta peši z Naháča na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 40 min.
  • Cesta peši z Dechtíc na Katarínku trvá 1 hod. 20 min. Je možnosť príjazdu autom po hranicu lesa. Ďalej je zákaz vjazdu.
  • Cesta peši z Dobrej Vody na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 1 hod. 20 min.

História

Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo. V 17. storočí kláštor niekoľkokrát poškodili turecké vpády či cisárske vojská, no vždy bol opätovne zrekonštruovaný. V dôsledku jozefínskych reforiem bol v júli 1786 kláštor zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory a obce a stavba začala chátrať.

Najdôležitejšie udalosti v histórii Katarínky – chronológia
  • prvá tretina 15. storočia – za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv. Kataríny.
  • 1617 – sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera.
  • 21. december 1618 – majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydáva v chtelnickom kaštieli zakladaciu listinu pre kláštor františkánov
  • 1646 – obnova a prestavba – rozšírenie kostola a kláštora synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade po vyplienení vojskami Juraja Rákociho I.
  • 1663 – prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
  • 1683 – kláštor poškodený vojakmi Imricha Tököliho
  • 9. január 1701 – znovuvysvätenie kostola po vražde lichtenštajnského vojaka rozhnevaným davom pri náslilnej verbovačke počas púte (1697)
  • 9. september 1710 – v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci už vtedy slovenčinou – Benignus Smrtník, autor diela „Kunšt dobre umríti“.
  • 1782 – sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv. Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z roku 1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou slovenčinou)
  • 22. júl 1786 – cisár Jozef II. – ruší kláštor sv. Kataríny, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov)
  • 10. február 1787 – poslední rehoľníci vysťahovaní
  • 1788 – 1792 – opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy, následne kláštor pustne a je búraný a rozoberaný na stavebný materiál
  • 10. máj 1995 – založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora dvanástimi organizátormi na Katarínke. V lete malebné zrúcaniny po storočiach opäť ožívajú príchodom prvých desiatok záchrancov

Lesná železnica Katarínka

V tesnom susedstve kláštora, pri horárni, je vybudovaná expozícia, venovaná malokarpatskej priemyselnej a lesnej úzkorozchodnej železnici, ktorej vetva Smolenice – Dobrá Voda v rokoch 1901 – 1960 viedla neďaleko kláštora. Súčasťou expozície je aj krátke koľajisko s dobovými vozidlami a bohaté informačné panely. Koľajisko sa bude postupne rozširovať s výhľadom na napojenie na trasu pôvodnej dráhy.

Začiatok letných prác na konzervácii kostolnej veže v roku 2005.

Záchrana Katarínky

S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora. Prebieha komplexný archeologický, historický, pamiatkový aj geofyzikálny výskum.

Udalosti v súčasnosti
  • 1996 – Začiatok konzervačných prác na múroch kláštora.
  • 1997 – 2000 – Archeologický výskum, konzervácia základov barokovej kaplnky pred kostolom.
  • 2000 – Objavený a konzervovaný vstup do kláštora.
  • 2000 – 2001 – Objavená, preskúmaná, vyčistená a prekrytá krypta v lodi kostola.
  • 2003 – 2005 – Objavené a preskúmané základy gotickej kaplnky v presbytériu kostola – archeologický výskum.
  • 2004 – Konzervovaný veľký štít kostola o výške 22 metrov. Rekonštruované okná a doplnené ručne tesané dubové trámy. Pod sutinou v presbytériu bol objavený veľký barokový oltár aj so sochami sv. Kataríny, sv. Tekly a torzom anjela.
  • 2005 – Konzervovaná 30 metrov vysoká kostolná veža. Staticky zaistené prasknuté nárožie, kde hrozilo zrútenie časti veže.
  • 2006 – 2009 – Zakonzervované bočné múry kostola vysoké 12 metrov vrátane rekonštrukcie pilierov a okien.
  • 2010 – Po zime došlo k zrúteniu štvormetrovej časti múru kláštora. V lete bol rekonštruovaný záklenok bočného múru kostola so vzácnou štukovou výzdobou. Kompletne sa premurovala a zakonzervovala koruna veže. Kresali sa trámy na opravu podlaží veže a na spôsob historických zdvíhacích zariadení sa skonštruoval ručne kresaný rumpál na dvíhanie ťažkých bremien do veže.
  • 2011 – Zakonzervovaná severná fasáda veže. Rekonštruované piate (vrchné) zvonové podlažie veže vo výške 25 metrov. Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23 × 23 cm a siedmy prievlak pod nimi 25 × 25 cm.
  • 2012 – Nanovo vymurovaný juhovýchodný roh presbytéria a zamurovaný juhovýchodný roh kostola, ktorému hrozilo zrútenie. Zakonzervovaná východná časť štítu kostola.
  • 2013 – Pokračuje rekonštrukcia veže a jej podlaží na účel vyhliadky so zapustenou skrytou strechou. Zakonzervovaná časť kláštora, rekonštrukcia záklenku a biosanácia murív.
  • 2014 – Konzervácia západného múru presbytéria, doplnené chýbajúce tehly na korune veže, biosanácia troch zo štyroch strán veže, škárovanie a statické zabezpečenie koruny 2 pilierov v lodi kostola, v kláštore sa pokračovalo v konzervovaní západného a juhozápadného múru.

Referencie
  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-22]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.