Ján Aponi

Podľa legendy zaznamenanej v spise Bénia Nagya sa mladý Ján uchýlil k pustovníckemu životu a v jaskyni, ktorá sa nachádzala za hlavným oltárom kostola sv. Kataríny na hraniciach obce Naháč v Bratislavskej stolici, Jánovi zjavila sv. Katarína Alexandrijská, ktorá mu povedala, aby na danom mieste postavil kostol na jej počesť.[2]

Podľa staršieho záznamu, rukopisu františkána Jena Kósu (* 1714 – † 1783)[4] o dejinách rádu z roku 1768, sa sv. Katarína zjavila „jednému obyvateľovi Dechtíc, keď sa tam modlil. Panna mu vnukla – podľa tradície – aby postavil na tomto mieste kaplnku.“ Drevenú kaplnku podľa rukopisu postavili obyvatelia Dechtíc z vlastných prostriedkov a navštevovali ju mnohí veriaci z okolia, medzi nimi „muž menom Ján, ktorý pochádzal zo znamenitej a starej rodiny Apponyiovcov“. Kósa ďalej uvádza, že Ján sa tam rozhodol „vnuknutím Ducha Svätého“ začať žiť pustovnícky život a usadil sa v jaskyni v blízkosti kaplnky, kde sa mu zjavila sv. Katarína. Ján sa nedal presvedčiť prosbami ani zastrašiť vyhrážkami príbuzných a priateľov, aby od pustovníckeho života, ktorý „nie je hoden jeho pôvodu“ upustil a keď ho napokon násilím odvliekali do rodičovského domu „prial [si], aby radšej zomrel, akoby ho mali odtrhnúť od služby Bohu, ktorému sa on celý oddal, alebo akoby ho mali pošpiniť krásy tohoto sveta“ a napokon „v tichosti prvú noc zomrel“.[5] Na mieste jaskyne resp. kaplnky bol v roku 1618 postavený kostol a kláštor zasvätený sv. Kataríny Alexandrijskej.[1]

O pustovníkovi Jánovi Aponim zahrali študenti jezuitského gymnázia v Košiciach (1763) a v Budíne (1767) školskú drámu.[6]