Kal’a al-Hisn

Pôvod slova crac/krak vo francúzskom názve hradu je sporný. Môže pochádzať zo starosýrčiny, z gréčtiny, alebo to môže byť skomolenina slov Akrád (= Kurdi; z názvu Hism al-Akrád) a karak (pevnosť). Bez ohľadu na pôvod však slovo znamená niečo ako pevnosť (vyskytuje sa aj v názve hradu Krak de Montréal). "Des Chevaliers" je francúzsky genitív od slova rytieri. Názov v tvare "Crac/krak des Chevaliers" sa ako celok používa až od 19. storočia a meno hradu sa teda dá preložiť ako Pevnosť rytierov.

Hrad sa nachádza v Homskej trhline, 65 kilometrov západne od mesta Homs a neďaleko hraníc s Libanonom. Leží na ceste z Antiochie do Bejrútu a k Stredozemnému moru. Bol súčasťou siete pevností, ktorú vybudovali križiaci na obranu svojho panstva pred moslimami. Hrad strážil cestu k moru, ale z tejto základne mali obrancovia hradu pod kontrolou oblasť Homského jazera na východe, čím mohli kontrolovať rybolov a vyhliadať moslimské vojská prichádzajúce zo sýrskeho vnútrozemia.

Priestor medzi vnútornou a vonkajšou bránou

Priestor medzi vnútornou a vonkajšou stenou

Pôdorys Krak des Chevaliers (1871)

Zmeny pôdorysu v rokoch 1170-1190

Blízky východ bol vždy miestom stretu mnohých rôznych civilizácií, Babylončanov, Egypťanov, Chetitov, Izraelitov, Rimanov, Peržanov, Byzantíncov, Kurdmi, Arabov, seldžuckých Turkov a európskych križiakov. Preto mnoho rozdielnych kultúr zanechalo svoje stopy v unikátnej architektúre Krak des Chevaliers.

Mnoho konfliktov medzi rôznymi národmi bolo vybojovaných práve v oblasti pri Krak, vrátane slávnej bitky pri Kadeši v roku 1274 pred Kr. medzi Chetitmi a egyptským faraónom Ramzesom II. Rimania a následne Byzantínci v tejto oblasti postavili mnoho pevností helénskeho štýlu na obranu pred perskými útokmi.

Pod vládou Umajovskej dynastie moslimskí stavitelia prevzali niektoré prvky byzantskej architektúry, hradieb a akvaduktov, ktoré presmerovali do svojich veľkolepých palácov so záhradami uprostred púšte. Budovanie pokračovalo aj za dynastie Abbásovcov (od roku 750), hoci skôr pre vojenské účely, pretože turecké vojská nepoužívali v takej miere opevnenia.

Pôvodná pevnosť v týchto miestach bola vystavaná emirom z Aleppa v roku 1034. Počas prvej križiackej výpravy sa jej zmocnil Raimond IV. z Toulouse, ale neskôr ju opustil, aby s ostatnými križiakmi tiahol ďalej na Jeruzalem. V roku 1144 ju Raimond II., gróf z Tripolisu daroval rádu johanitov.

Johaniti Krak des Chevaliers prestavali a rozšírili na najväčšiu križiacku pevnosť v Svätej zemi. Pridali vonkajším múrom tri metre do hrúbky a pristavili sedem veží s priemerom 8 - 10 metrov, čím vytvorili koncentrický hrad. Veľmajster rádu žil v jednej z veží, ďalej bolo v hrade prítomných päťdesiat až šesťdesiat rytierov a až dvetisíc peších radových vojakov. V 12. storočí mala pevnosť vybudovanú priekopu s padacím mostom, vedúcu k postranným bránam. Medzi vnútornými a vonkajšími bránami bolo nádvorie, vedúce k vnútorným budovám, postaveným v gotickom slohu, ako je zhromažďovacia hala, kaplnka, stodvadsať metrov dlhé skladištné priestory a dve klenuté kamenné stajne, schopné pojať až tisíc koní. Ďalšie skladisko bolo vyhĺbené v skale pod hradom. Odhaduje sa, že Johaniti by boli schopní odolávať obliehanie po dobu až 5 rokov.

Roku 1163 bol hrad neúspešne obliehaný sultánom Núr ad-Dínom, po ktorom sa Johaniti stali prakticky nezávislou vojenskou silou na hranici grófstva Tripolisu. Roku 1170 bola dokončená reformácia Johanitov ako vojenskej organizácie. Na konci 12. a začiatku 13. storočia bol hrad v dôsledku početných zemetrasení a bojov poškodený a vyžiadal si rozsiahlejšie opravy.

V roku 1188 bol Krak des Chevaliers opäť neúspešne obliehaný Saladinom. Počas obliehania sa moslimom podarilo zajať hradného kastelána. Obliehatelia vzali zajatca pred hradnú bránu a prinútili ho, aby presviedčal svojich spolubojovníkov, aby sa vzdali. Kastelán skutočne arabsky obrancov vyzval ku kapitulácii, ale potom im francúzsky nariadil, aby bránili svoje pozície do posledného muža.

Roku 1217 účastník piatej križiackej výpravy, uhorský kráľ Ondrej II. dal ešte viac zosilniť vonkajšie múry a finančne podporil hradnú posádku.

8. apríla 1271 Krak des Chevaliers zradou padol do rúk sultána Bajbarsa, po tom, čo boli rytieri presvedčení, že gróf z Tripolisu kapituloval. Grófstvo Tripolis však nekapitulovalo; hrad potom poslúžil ako Bajbarsova základňa k útokom práve proti grófstvu. Johanitská kaplnka bola premenená na mešitu - symbol víťazstva moslimov nad kresťanmi.

Seldžuckí Turci hrad použili aj pre útok na Akko v roku 1291, poslednú pevnosť v kresťanských rukách. Po jej dobytí boli križiaci zo Svätej zeme definitívne vyhnaní .

Eduard I., kráľ Anglicka, ktorý sa zúčastnil deviatej križiackej výpravy po vzore Krak des Chevaliers vystaval svoje hrady v Anglicku a Walese.

"Snáď je to najzachovalejší a najúchvatnejšie hrad na svete."...T. E. Lawrence.

V marci 2014 oznámila vláda, že sa jej vojskám podarilo späť dobyť tento hrad, na ktorom sa cez dva roky zdržiavali teroristické frakcie. Na záberoch možno vidieť, že hrad od vypuknutia vojny veľa utrpel. [2]

• Štvorcová veža, jedna z veží hradu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kal’a al-Hisn

• Krak des Chevaliers
• UNESCO zoznam svetového dedičstva
• Umiestnenie hradu

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krak des Chevaliers na českej Wikipédii.