Akko
Akko (hebr. עכו, arab. عكّا) je mesto v oblasti Západnej Galiley v Severnom dištrikte v Izraeli. Na konci roku 2003 malo 45 600 obyvateľov, z toho 76 % Židov, 22 % arabských moslimov a 2 % arabských kresťanov. V meste žije aj malý počet Drúzov.
Akko | |||
עכו عكّا | |||
mesto | |||
historické jadro Akka, pohľad od západu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Dištrikt | Severný dištrikt | ||
Nadmorská výška | 10 m n. m. | ||
Súradnice | 32°55′40″S 35°04′54″V | ||
Rozloha | 13,533 km² (1 353 ha) | ||
Obyvateľstvo | 46 600 (2010) [1] | ||
Hustota | 3 443,43 obyv./km² | ||
Starosta | Šim'on Lankri | ||
PSČ | 24 222 | ||
Tel. predvoľba | +972 4 | ||
Poloha mesta v Izraeli
| |||
Wikimedia Commons: Acre (city) | |||
Webová stránka: akko.muni.il | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Akko bolo v minulosti kvôli svojmu prístavu a jeho strategickej polohe považované za „kľúč do Palestíny“.
Geografia
Leží v nadmorskej výške 10 metrov na severnom hrote haifského zálivu. Ide o prístavné mesto, ktoré je vzdialené 13 kilometrov severne od Haify. Obcou prechádza pobrežná železničná trať. Nachádza sa tu železničná stanica Akko.
Dejiny
Akko slúžilo ako obchodné centrum už od čias osídlenia územia Feničanmi. V dobách novozákonných bolo známe ako Ptolemaios. Počas križiackych výprav bolo mesto niekoľkokrát dobyté a opäť oslobodené. Bolo posledným križiackym mestom v Svätej zemi. Počas Napoleonovho blízkovýchodného ťaženia v roku 1799 bolo napadnuté, ale francúzskej armáde odolalo.
Zvyšky podzemného križiackeho opevnenia z 13. storočia vrátane rozsiahlej krypty johanitov, ktorí vojensky obsadili mesto medzi rokmi 1191 až 1291, sa zachovali dodnes a sú turisticky sprístupnené.
Mesto je známe tiež tým, že tu bol dva roky väznený Bahá’u’lláh a kde podľa veriacich zjavil ústrednú knihu náboženstva Bahá’í – Kitáb-i-Aqdas.
Roku 2001 bolo staré mesto Akko zaradené organizáciou UNESCO medzi svetové historické pamiatky.
Demografia
Podľa údajov z roku 2009 tvorili úplnú väčšinu obyvateľov Židia – cca 30 300 osôb (vrátane štatistickej kategórie "ostatní", ktorá zahrnuje nearabských obyvateľov židovského pôvodu ale bez formálnej príslušnosti k židovskému náboženstvu, cca 32 700 osôb). 13 600 osôb patrilo medzi izraelských Arabov.[2] Izraelskí Arabi tak tvoria cca tretinu celkovej populácie. V pôvodnom historickom jadre mesta vo vymedzení z čias mandátnej Palestíny tvoria Arabi až 70 %. Len 15 % súčasného arabského obyvateľstva však je potomkami rodín, ktoré tu žily pred rokom 1948. Zvyšok sem presídlil z iných dedín a miest v Izraeli.[3] Spolužitie Židov a Arabov v tomto zmiešanom meste bolo poznamenané etnickými nepokojmi, ktoré vypukli 8. októbra 2008 a eskalovali do päťdenných násilností potom, čo arabský obyvateľ vošiel autom počas sviatku Jom Kipur (kedy v Izraeli ustáva všetka cestná premávka) do prevážne židovskej štvrti Akka.[4]
Ide o stredne veľkú obec mestského typu s dlhodobo stagnujúcou populáciou. K 31. decembru 2010 tu žilo 46 600 ľudí.[1]
Rok | 1948 | 1961 | 1972 | 1983 | 1995 |
---|---|---|---|---|---|
Počet obyvateľov | 4 059 | 25 222 | 33 700 | 36 396 | 44 240 |
Rok | 2001 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Počet obyvateľov | 46 000 | 45 639 | 45 553 | 45 807 | 45 961 | 45 980 | 46 252 | 46 336 | 46 600 |
* údaj za rok 2010 zaokrúhlený na stovky
Partnerské mestá
Bielsko-Biała, Poľsko Bregenz, Rakúsko Canton, Spojené štáty Deerfield Beach, Spojené štáty Pisa, Taliansko Recklinghausen, Nemecko
Referencie
- POPULATION AND DENSITY PER SQ. KM. IN LOCALITIES NUMBERING 5,000 RESIDENTS AND MORE ON 31 XII 2010 [online]. ročenka Izraelský centrálny štatistický úrad 2011, [cit. 2011-09-28]. Dostupné online. (anglicky, hebrejsky)
- יישובים 2009 [online]. Izraelský centrálny štatistický úrad, [cit. 2011-01-01]. Dostupné online. (hebrejsky)
- STERN, Yoav. For Love of Acre [online]. Haaretz, [cit. 2009-03-01]. Dostupné online. (anglicky)
- IZENBERG, Dan. Police Arrest Acre Yom Kippur driver [online]. The Jerusalem Post, [cit. 2009-03-01]. Dostupné online. (anglicky)
- רשימת היישובים, מאפיינים גיאוגרפיים ואוכלוסייה 1948,1961,1972,1983, 1995 [online]. Izraelský centrálny štatistický úrad, [cit. 2011-01-01]. Dostupné online. (hebrejsky)
- שם יישוב אנגלית a další seznamy demografického vývoje sídel z let 2001-2008 [online]. Izraelský centrálny štatistický úrad, [cit. 2011-01-01]. Dostupné online. (hebrejsky)
Literatúra
- ČEŘOVSKÝ, Jan a kolektiv. Izrael a palestinská území. Praha : Olympia, 1999. 192 s. ISBN 80-7033-541-6.
- PAULÍK, Ivo. Izrael. Praha : Freytag & Berndt, 2006. 167 s. ISBN 978-80-7316-202-3.