Abbásovci

Abbásovci (arab. عباسيون‎ – ’Abbásíjún) boli druhá dynastia arabských kalifov. Prevzali vládu nad Arabskou ríšou z rúk rodu Umajjovcov a vládli v období rokov 750 – 1258. Rozloha: 11 100 000 km2 v roku 800.[1] Abbásovských kalifov z Bagdadu uznávali skoro všetci sunnitskí moslimovia.

Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
Korán • Sunna • Šaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • Drúzi) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
Umenie • Architektúra
Mestá • Kalendár
Veda • Filozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islame • Džihád
Politický islam • Liberálny islam
Ahmadíja • Wahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame

Abbásovská revolúcia

Abbásovskí kalifovia oficiálne odvodzovali svoj pôvod – a teda aj nárok na trón – od Mohamedovho strýka Abbás ibn Abd al-Muttalíba (565 – 653).[1] Vďaka tomuto pôvodu sa považovali za právoplatných dedičov Proroka, na rozdiel od Umajjovcov. Umajjovci boli potomkovia Umajju a neboli členmi Muhammadovho kmeňa Kurajšovcov.

Vďaka tejto skutočnosti sa Abbásovci dostali na trón za podpory moslimského hnutia, ktoré vystupovalo proti Umajjovcom. Umajjovci, ktorých považovali za príliš svetských, predstavovali skôr starú Mekkskú aristokraciu. Abbásovcov významne podporovali perzskí moslimovia, ktorých Arabi považovali za druhotriednych občanov. Preto sa dynastická zmena od Umajjovcov k Abbásovcom niekedy nazýva aj Abbásovská revolúcia.

Za vlády umajjovského kalifa Marwana II. došlo k otvorenému vystúpeniu imáma Ibrahíma (iným menom Abú Muslim), potomka zo štvrtej generácie po Abbásovi. Imám Ibrahím dosiahol s podporou perzskej provincie Chorasán značné úspechy, ale v roku 747 bol zajatý a zomrel vo väzení. Povstanie ďalej viedol jeho brat Abdallah, známy pod menom Abú al-Abbás as-Saffáh (alebo len as-Saffáh), ktorý v roku 750 Umajjovcov porazil a bol vyhlásený za chalífu.

Jediný umajjovský princ unikol do španielskej Andalúzie, kde v roku 756 založil pod menom Abdarrahmán I. Córdobský emirát. Hoci tým bolo Španielsko pre Abbásovcov stratené, už v roku 751 dokázali ubrániť novonadobudnuté územie Transoxanie proti Číne.

Dejiny

História novej dynastie je poznačená stálym rozvojom a rozkvetom luxusu a umenia. Druhý kalif al-Mansúr preniesol sídlo ríše do Bagdadu a úspešne odrazil nájazdy z Malej Ázie. Vláda kalifov Harúna ar-Rašída (786 – 809) a al-Ma’múna (813 – 833) bola obdobím najväčšieho rozvoja Arabskej ríše. Bagdad sa stal centrom obchodu, došlo k rozpadu kmeňovej spoločnosti Arabov a k zrovnoprávneniu ostatných moslimov s nimi. Ríša sa rozdelila na provincie, na ktorých čele stál emir.[1]
Od začiatku 10. storočia dochádza k postupnému úpadku, kalifát zaniká v roku 945 a moc preberajú Bújovci. Abbásovci zostávajú už iba duchovní vodcovia. Kalifát definitívne zanikol v roku 1258 po dobytí Bagdadu Mongolmi.[1]

Zoznam Abbásovcov

Egyptskí Abbásovci
  • Ahmad al-Mustansir billáh (1261)
  • Ahmad al-Hákim bi-amrilláh (1261 – 1302)

Referencie
  1. Abbásovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 18.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.