Ľudovít Mikuláš
Ľudovít Mikuláš (* 24. júl 1896, Jelšava – † 1. august 1977, Revúca) bol slovenský včelár - výskumník, obuvník, vicestarosta a starosta mesta Jelšava.
| Ľudovít Mikuláš | |||
| slovenský včelár, obuvník a starosta | |||
 | |||
| Narodenie | 24. júl 1896 Jelšava, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 1. august 1977 (81 rokov) Revúca, Česko-Slovensko (dnes Slovensko) | ||
| Rodičia | Ján Mikuláš Rozália, rod. Berecová | ||
| Manželka | Mária, rod. Kučerová | ||
| |||
Ustálil rámikovú mieru 45x30 cm, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu, apod. Odborné články publikoval v časopise Včelár a novinách Szabad Földmüves. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. Stupeň - Strieborná včela.
Životopis
Bol synom obuvníka Jána Mikuláša a Rozálie Mikulášovej rod. Berecovej. Otec, matka aj starí rodičia sa narodili v Jelšave, boli slovenskej národnosti. Vychodil šesť tried ľudovej školy v [Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Na vojne dosiahol hodnosti čatár. V roku 1921 sa oženil s rodáčkou z Jelšavy, Máriou Kučerovou, s ktorou mal dve deti. Syn Július bol učiteľom a dcéra Eva pokračovala v otcovej záľube a včelám sa venovala až do roku 2005. Počas života sa aktívne zúčastňoval na spoločenskom dianí v meste. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. Pôsobil tiež vo funkcii zástupcu starostu Jelšavy od roku 1931 do roku 1938, kedy sa dokonca stal starostom. V tejto funkcii zotrval do roku 1945. Zomrel vo veku 81 rokov v Revúcej 1. augusta 1977. Pochovaný je na cintoríne v rodnej Jelšave.
Včelárstvo
Popri činnosti v spolkoch si našiel záľubu v chove včiel. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru. V roku 1923 založil „Krajinský včelársky spolok v Jelšave“, ktorý bol v Revúckom okrese ako prvý. V roku 1927 bol tento spolok zaregistrovaný v SZV v Bratislave. Od roku 1932 bol podpredsedom Gemerskej župy včelárov v Rimavskej Sobote a od roku 1936 sa stal jej predsedom až do roku 1938. V roku 1938 na schôdzi v Prahe bolo prijaté uznesenie, aby sa predišlo užívaniu cukru pre domácnosti, ktorý bol určený pre včely, aby sa tento cukor miešal s denaturovaným liehom. Na tento účel pre celé Slovensko bol poverený práve on.
Po vojne v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Tam chodili autobusové zájazdy včelárov na rady a praktické skúsenosti k včelárovi. Do 15. augusta 1976 navštívilo túto včelnicu 28 zájazdov včelárov v počte 1450 z celého Slovenska, 74 včelárov z Maďarska a 51 z Česka. Plánoval napísať knihu, bohužiaľ mu to časovo nevyšlo, keďže v lete robil prednášky, exkurzie a pokusy na svojom včelstve a v zime odpovedal na množstvo dopisov.
Celý svoj život zasvätil práci s včelami, ktoré pre neho boli všetkým. Svoje skúsenosti rozdával prostredníctvom praktických prednášok alebo odborných článkov v tlači.
Externé odkazy
- JELŠAVA: Na Čerešňový deň zavítalo tristo návštevníkov - sobotnik.sk