Theodore Roosevelt

Začiatkom 20. storočia väčšina veľkých miest a vyše polovice štátov zaviedli vo verejnoprávnych inštitúciách osemhodinový pracovný deň. Rovnako dôležité boli kompenzačné zákony, ktoré ukladali zamestnávateľom zákonnú zodpovednosť za zranenia, ktoré zamestnanci utrpeli v pracovnom procese. Nové zákony o príjme sa zavedením daní z dedičstva, z príjmov a majetku alebo zo ziskov obchodných spoločností usilovali presunúť finančné bremeno vlády na tých, čo mali najväčšie predpoklady, aby ho uniesli.

Mnohým politikom - najmä prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi a vodcom progresivistov v Kongrese, ako bol wisconsinský senátor Robert LaFolette - bolo jasné, že väčšinu problémov, ktoré znepokojujú reformátorov, možno riešiť iba na federálnej úrovni. Theodore Roosevelt, ktorý sa vášnivo zaujímal o reformu a bol rozhodnutý ponúknuť ľudu tzv. poctivý obchod, presadzoval sprísnenú kontrolu vlády pri uplatňovaní protitrustových zákonov. Neskôr rozšírenie vládneho dohľadu na železnice urýchlilo schválenie dôležitých regulačných zákonov. Jeden z návrhov urobil z uverejnených sadzieb zákonný štandard a oprávňoval aj dopravcov na zľavy prepravného od železníc.

Rooseveltova výnimočná osobnosť a jeho boj proti trustom si získali srdcia prostých ľudí a jeho progresívne opatrenia schvaľovali členovia rozličných strán. Aj rastúca prosperita USA prispievala k spokojnosti ľudí s vládnucou stranou. Rooseveltovo víťazstvo vo voľbách roku 1904 bolo isté.

Už ako opozičný politik podporil Masarykovu snahu o vytvorenie nezávislého Československa. V auguste 1918 poslal symbolickú sumu tisíc dolárov do Ruska na adresu česko-slovenských legionárov a na slávnostnom ceremoniáli v New Yorku povedal: "hrdinskí Čecho-Slováci musia tvoriť nezávislú komunitu".[1]

Roosevelt, povzbudený skvelým volebným víťazstvom, sa s novým odhodlaním pustil do presadzovania reforiem. V prvej výročnej správe v Kongrese po svojom znovu zvolení vyzýval na ešte prísnejšiu reguláciu železníc. V júni 1906 Kongres schválil Hepburnov zákon, ktorý dával Medzištátnej obchodnej komisii plnú moc regulovať sadzby, rozšíril jej súdnu právomoc a donútil železnice, aby sa vzdali spoločných konfliktných záujmov v parníkovej doprave a uhoľných spoločnostiach.

Ďalšie opatrenia Kongresu posunuli princíp federálnej kontroly ešte ďalej. Zákon o nezávadných potravinách z roku 1906 zakazoval používanie akýchkoľvek "škodlivých liečiv, chemikálií alebo konzervačných látok" v pripravovaných liečivách a potravinách. Tento zákon čoskoro posilnil ďalší zákon požadujúci federálnu kontrolu všetkých koncernov predávajúcich mäso určené pre medzištátny obchod.

Kongres zriadil nové ministerstvo obchodu a práce, ktorého šéf sa stal členom prezidentovho kabinetu. Jeden z úradov nového ministerstva, oprávnený vyšetrovať záležitosti veľkých obchodných združení, roku 1907 zistil, že Americká cukrovarnícka spoločnosť (American Sugar Refining Company) poškodila vládu o veľkú sumu z dovozných daní. Vďaka následným zákonným opatreniam sa podarilo získať viac ako 4 milióny dolárov a viacerí vedúci pracovníci firmy boli odsúdení. Standard Oil Company v Indiane obvinili z toho, že tajne prijímala zľavy na prepravu po chicagskej a altonskej železnici. Pokuty vyrúbené v 1 462 prípadoch, ktoré dosahovali celkovú výšku 29 240 000 dolárov, odrážajú ducha tých čias.

Zákony o ochrane prírodných zdrojov krajiny, ktoré zabránili ďalšiemu plieneniu nerastného bohatstva a kultivácii veľkých plôch zanedbanej pôdy patrili takisto k dôležitým úspechom Rooseveltovej éry. Prezident vyzýval prijať komplexný a jednotný program ochrany, kultivácie a zavlažovania pôdy už vo svojej prvej výročnej správe v Kongrese roku 1901. Kým jeho predchodcovia vyčlenili na rezervácie a prírodné parky 18,8 mil. hektárov lesnej plochy, Roosevelt túto plochu rozšíril na 59,2 mil. hektárov a systematicky dbal o prevenciu lesných požiarov a zalesnenie holorubov.

An Outline of American History, Cincotta, Howard (ed.), United States Information Agency, 1994

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theodore Roosevelt