Kritika a obhajoba esperanta

Esperanto býva kritizované z rozmanitých dôvodov. Táto kritika väčšinou nie je smerovaná voči jazyku samotnému ale proti snahám mnohých esperantistov presadiť esperanto ako hlavný jazyk medzinárodnej komunikácie.

Esperantu býva vytýkané:

• Keďže údajne žiaden medzinárodný jazyk nemá šancu presadiť sa voči dominancii angličtiny tak ide o zbytočný projekt.[1] To býva opätované tvrdením, že politické zmeny môžu šance esperanta veľmi ľahko opäť posilniť.[2]
• Esperanto sa prieči svojmu vlastnému princípu neutrality (napríklad používaním latinskej abecedy, príliš európskym slovníkom a pod).[3] Avšak neutralita v tomto zmysle sa nepočíta k princípom jazykového plánovania. Esperanto bolo naopak výslovne plánované ako "románsko-germánsky systém", pretože najpoužívanejšie jazyky v medzinárodnom styku boli v čase začiatkov esperanta práve jazyky tohto typu (teda princíp medzinárodnosti).[4] Ako "neutrálne" je esperanto označované lebo nie je spojené so žiadnym národom, to znamená, že nejde o jazyk národný ale medzinárodný.
• Aj sama snaha o jednoduchosť bola zničená zavedením zbytočných gramatických zložitostí (napríklad zhoda medzi podstatným a prídavným menom v páde a čísle, deväť časových stupňov v trpnom rode, slovesný vid).[3] Na to sa zvykne odpovedať, že princíp jednoduchosti musí byť vyvážený inými, protichodnými princípmi ako napr. princíp jasnosti, presnosti či pružnosti, podľa ktorých tieto "gramatické zložitosti" nie sú nadbytočné ale účelné.[5]
• Okrem medzinárodne známych slovných tvarov (napr. esper. redaktoro – redaktor, esper. redakcio – redakcia) sa používajú ďalšie tvary odvodené podľa pravidelného systému tvorenia esperantských slov (redaktisto, redaktejo). Veľká časť týchto priamo prevzatých tvarov je však v jazyku považovaná za neologizmy a nedosiahli také rozšírenie ako tvary odvodené.
• Údajným dôkazom nedostatkov je tiež veľký počet esperantistov, ktorí jazyk ovládajú len veľmi nedokonale.[6]
• Keby sa namiesto angličtiny zaviedlo po celom svete esperanto, nebolo by to voči ostatným jazykom "priateľskejšie".[7]
• Esperanto býva kritizované aj kvôli údajnej rodovej nesúmernosti - v esperante sa vraj vyskytuje jazykový sexizmus. Mnoho koreňov slov vzťahujúcich sa k rodinným vzťahom má v základnom tvare mužský význam (napr. esper. patro – otec, esper. frato – brat, esper. edzo – manžel), ženský tvar sa vytvára až následne príponou -in-. Mnoho nedorozumení vzniká tým, že sa mnoho rodovo neutrálnych slov (napr. esper. instruisto – učiteľ, esper. anglo – angličan) používa aj v mužskom význame a mužské osobné zámeno "li" sa používa aj ako rodovo neutrálne.[8]