Fundamento de Esperanto

Fundamento de Esperanto (z esperanta Základ esperanta) je kniha L.L. Zamenhofa, publikovaná na jar 1905. V auguste 1905 bola štvrtým článkom Boulonskej deklarácie vyhlásená za oficiálny zdroj jazyka esperanto. Fundamento je pokladané za najzákladnejší spis esperanta a ako také je nemenné.

Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto

Téma Esperanto

Esperanto

Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!

Organizácie

UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum

Dejiny

L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto

Esperantská kultúra

Esperantské stretnutia (UK – IJK – SES) · Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň

Esperantská literatúra

PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia

Uhly pohľadu

Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom

Wikimedia

Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj

Fundamento de Esperanto

Fundamento sa skladá zo štyroch častí: Predslovu (Antaŭparolo), Gramatiky (Gramatiko), Zbierky príkladov (Ekzercaro) a "Univerzálneho slovníka" (Universala Vortaro). S výnimkou predhovoru vychádza celý spis zo Zamenhofových starších prác. Na rovnakej úrovni ako Fundamento sú Oficiálne dodatky (Oficialaj Aldonoj), ktorých je v roku 2012 deväť, a ktoré predstavujú predovšetkým nové slová slovníka, a ktoré sú schvaľované "zodpovednou inštitúciou" (podľa predhovoru textu). Gramatika a slovník Fundamenta sú písané v piatich národných jazykoch: francúzsky, anglicky, nemecky, rusky a poľsky.