Peter Jilemnický

Peter Jilemnický (pseudonymy Al Arm, Peter Malý, Peter Hron) (* 18. marec 1901, Kyšperk (súčasný Letohrad), Rakúsko-Uhorsko – † 19. máj 1949, Moskva, Sovietsky zväz) bol komunistický slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ českého pôvodu.

Peter Jilemnický

slovenský spisovateľ
Narodenie18. marec 1901
Kyšperk (dnes Letohrad), Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie19. máj 1949 (48 rokov)
Moskva, Sovietsky zväz
Odkazy
Commons Peter Jilemnický
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v rodine rušňovodiča a mal dvoch súrodencov, brata Jindřicha a sestru Mariu. Základné vzdelanie získal na meštianskej škole v Kyšperku a v Červenej Vode, potom pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v Chrudime, no napokon maturoval (zložil učiteľskú skúšku) na učiteľskom ústave v Leviciach až v roku 1921. Medzitým pracoval ako učiteľ v Česku (Voměrovice 1920 – 1921). Vojenskú službu vykonával v rokoch 1921 až 1923, najprv v Rimavskej Sobote, neskôr v Banskej Bystrici[1], kde sa zoznámil s Gottwaldom[2] a aj pod jeho vplyvom roku 1922[2] vstúpil do KSČ. Potom sa živil ako učiteľ na Slovensku (vo Svrčinovci 1923 – 1926, krátko v roku 1926 v Čadci). Na Slovensku hovoril po slovensky bez poznateľného akcentu[3].

Dva roky v krajine sovietov (1926 – 1928)

12. júla 1926[2] bez povolenia úradov[3] emigroval do ZSSR ako učiteľ a kronikár družstva Interhelpo (založené 1924 v Žiline) vycestoval do kirgizského Frunze. Od roku 1927 bol registrovaný ako občan ZSSR, keď žil v krajanskej obci Pavlovka (Krasno-Čechovka). Zároveň dva roky (1928 – 1929) študoval na Štátnom inštitúte žurnalistiky (GIŽ) v Moskve. Urobil si aj výlet na Kaukaz, kde pôsobil medzi inými českými a slovenskými kolonistami Interhelpo a z tohto prostredia neskôr (1930) napísal román Zuniaci krok.

Spisovateľ - bojovník

Po návrate zo ZSSR najprv (1929) pracoval v Ostrave ako redaktor Pravdy a potom ako učiteľ v Trnave a v Šajdíkových Humenciach (1930 – 1932), Kostolci-Záskalí (1932 – 1936) a od roku 1936 vo Svätom Jure, kde si dal postaviť dom. Medzitým v roku 1934 sa v Moskve zúčastnil na prvom zjazde Zväzu sovietskych spisovateľov. V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci Lednické Rovne, kde dokončil dielo Kompas v nás. Z tohto prostredia napísal aj novelu Sklári.

Roku 1938 ako český učiteľ odchádza nie celkom dobrovoľne do Česka (Poříčí u Litomyšle, neskôr Budislav), kde nielen učí, ale sa aj zapája do ilegálnej činnosti KSČ. 27. októbra 1942 ho zatklo Gestapo a bol odsúdený na osem rokov nútených prác a prevezený do pracovného tábora Griebo pri Coswigu, neskôr do tábora Dessau. 

Kariéra po vojne
Dom Petra Jilemnického vo Svätom Jure

Do Jura sa opäť vrátil v júni 1945. Sám, bez manželky Ruženy, ktorá sa liečila v Tatrách (zomrela v Jure v r. 1947 na krčnú tuberkulózu). V rovnakom roku nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež. Od 28. októbra 1945 do18. júna 1946 bol poslancom Dočasného národného zhromaždenia za Komunistickú stranu Slovenska. V roku 1947 bol vymenovaný za stáleho delegáta Všeslovanského výboru v Belehrade. Od roku 1948 do predčasnej smrti 19. mája 1949 bol kultúrnym atašé česko-slovenského veľvyslanectva v Moskve.

Vyznamenania a memorábilie

Posmrtne mu bol udelený titul národný umelec.

Druhá manželka Oľga, rod. Pivková, iniciovala zriadenie Jilemnického múzeum v jeho dome v Jure. Múzeum bolo verejnosti sprístupnené k 5. výročiu smrti spisovateľa v r. 1954. V blízkosti múzea bola v r. 1961 postavená prevádzková budova múzea s prednáškovou miestnosťou a pracovňou pre pracovníkov múzea, kde aj múzeum dočasne sídlilo. Vo februári 1996, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave bola expozícia zrušená a rodinný dom bol vrátený druhej manželke Oľge. 

Po Jilemnickom bolo a je pomenovaných viacero škôl. Jeho meno stále nesie 60 ulíc a námestí[4] na Slovensku. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov.

Tvorba

S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií 1919. Začínal písaním poézie, ako aj prózy a svoje diela uverejňoval v časopise Mladé proudy. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky expresionizmu, neskôr socialistický realizmus (sociálne cítenie, autobiografické prvky, politická agitácia), ale i lyriku a opisy prírodných krás (napr. Kysuce). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval v ľavicových časopisoch (Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby a Pravda, DAV).

Dielo
  • 1921 – Devadesátdevět koní bílých, prozaická prvotina
  • 1924 – 1925 – Červená sedma, výber z prozaickej tvorby z týchto rokov zhrnutý do tejto zbierky (poviedky: Vražda v aeropláne A-71, Život po smrti, Zakryté karty)
  • 1925 – Štrajk, proletárska dráma
  • 1929 – Víťazný pád, románová prvotina
  • 1929 – Dva roky v kraji Sovietov
  • 1930 – Zuniaci krok
  • 1932 – Pole neorané
  • 1934 – Kus cukru
  • 1937 – Kompas v nás
  • 1938 – Návrat
  • 1947 – Kronika
  • 1947 – Cesta
  • 1951 – Prečo som sa stal komunistom
  • 1955 – Tri rozprávky, próza pre deti
  • Pěšinky, zbierka (rukopis)
  • Oheň majáků, cyklus (rukopis)

Zdroje
  • Libor Knězek: O Petru Jilemnickém (1951)
  • Břetislav TRUHLÁŘ: Peter Jilemnický, spisovateľ-bojovník (1952, 1. diel 1955, 2. diel 1958)

Referencie
  1. Peter Jilemnický, referáty.sk, online
  2. Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. s.
  3. Vzpomínka Ignáce Strýčka, žáka Petra Jilemnického, online
  4. epsilon.sk [online]. epsilon.sk, [cit. 2017-01-01]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.