Boulonská deklarácia

Deklarácia definovala „esperantismus“ ako hnutie podporujúce široké využívanie esperanta ako doplnku k národným jazykom v medzinárodnom a medzietnickom prostredí, teda nie ako ich náhradu v ich prirodzenej oblasti. Esperantské hnutie samotné deklarovala ako politicky a nábožensky neutrálne. Upozornila na to, že esperanto sa odovzdáva do verejného vlastníctva a každý ho môže používať podľa svojej vôle, pretože jeho iniciátor sa hneď na začiatku vzdáva všetkých autorských práv. Bolo stanovené, že jedinou záväznou autoritou pre ľudí hovoriacich esperantom je Fundamento de Esperanto (zbierka raných dokumentov obsahujúcich popis gramatiky, slovník a niekoľko ukážkových textov), a že imitovanie jeho vzoru je všetkým užívateľom odporúčané za účelom udržania stability jazyka. Konečne definovalo tiež pojem „esperantista“ ako osobu, ktorá ovláda a používa jazyk esperanto pre akékoľvek účely.

Boulonská deklarácia určuje ciele esperantizmu v piatich bodoch:

1. Esperantizmus je snaha rozšíriť po celom svete používanie neutrálneho jazyka, ktorý by slúžil na dorozumievanie ľudí rôznych jazykov.
2. Medzinárodným jazykom môže byť len umelý jazyk; dokonale životaschopným sa ukázal vo všetkých smeroch jedine jazyk esperanto.
3. Autor jazyka sa výslovne vzdal akýchkoľvek osobných práv ohľadom jazyka a odovzdal ho celému svetu.
4. Jediný základ, záväzný navždy a pre všetkých esperantistov je Fundamento de Esperanto.
5. Esperantistom je každý človek, ktorý vie a používa jazyk esperanto, úplne ľahostajné na aký cieľ.

• Pražský manifest
• Dejiny esperanta

• ZAMENHOF, Ludwik Lejzer. Fundamento de Esperanto. [s.l.] : [s.n.], 1905. (po esperantsky, po anglicky, po nemecky, po rusky, po poľsky)

• Wikizdroje ponúkajú úplný text od Boulonská deklarácia (po esperantsky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Buloňská deklarace na českej Wikipédii.